Lekárske pracoviská

Ordinačné hodiny, prevádzková doba

Svoje služby ponúkame všetkým pacientom, u ktorých sa vyskytuje porucha metabolizmu tukov a požiadajú o našu radu a pomoc.

Zvýšená hladina tukov v krvi je jedným z hlavných rizikových faktorov ischemických príhod v ľudskom organizme (infarkty, porážky).

LIPIDY, čiže tuky, sú látky pre organizmus nevyhnutné, no zvýšený príjem, ktorý telo nie je schopné využiť, je preň nebezpečný. Tuky sa ukladajú aj do cievnych stien s ich následným zužovaním a z toho vyplýva zhoršenie prekrvenia organizmu a spomalenie odovzdávania živín do buniek. Tuk prijatý v potrave sa v črevách štiepi enzýmami na mastné kyseliny, ktoré sa buď využijú ako energetický zdroj pre organizmus, ale pri nadbytočnom príjme sa z nich syntetizujú triacylglyceroly a fosfolipidy, tuky telu vlastné. Tieto vznikajú v bunkách pečene. Cholesterol prijatý v potrave sa neštiepi, mastné kyseliny, ktoré sa na neho nadväzujú, dávajú vznik esterom cholesterolu a tieto častice sú súčasťou cholesterolu VLDL. Ľudia s vysokou hladinou cholesterolu v krvi majú vysoký obsah VLDL častíc a niektorí jedinci s bohatým príjmom tukov majú vo VLDL časticiach zvýšené množstvo triacyglycerolov. V krvi vznikajú tiež HDL častice, ktoré odnímajú z poškodených buniek cholesterol. Hlavnou zložkou HDL cholesterolu je apolipoproteín A-I, ktorý má protisklerotickú, protizápalovú a aj protizrážavú funkciu, chráni membránu buniek, bráni oxidovaniu LDL častíc, ktoré sú v organizme príčinou aterosklerózy.

Potravou prijme organizmus človeka asi 0,5 g cholesterolu za 24 hodín, v telesných bunkách ho denne vznikne asi 1 gram. V čreve sa vyskytuje najmä vo forme žlčových kyselín, z ktorých 95% sa vstrebe späť a približne 0,5g sa spotrebuje na tvorbu steroidných hormónov.

Poradie príčin úmrtnosti v populácii Slovenskej republiky je prakticky totožné s celosvetovými štatistikami:

1. miesto - choroby srdca
2. miesto - zhubné nádory
3. náhle cievne mozgové príhody

Viaceré klinické aj epidemiologické štúdie poukázali na častejší výskyt cievnych ochorení v krajinách strednej a východnej Európy, USA a Austrálie v porovnaní s Japonskom a prímorskými oblasťami Stredomoria. U nás, na rozdiel od ostatného sveta, príjem kaloricky bohatých jedál presýtených tukmi aj napriek rozsiahlej zdravotnej osvete pretrváva. Ďalej nízka pohybová aktivita, náruživé fajčenie, presoľovanie jedál a nestriedme pitie alkoholických nápojov zhoršuje celkový metabolizmus tukov v organizme. V praxi chýba predovšetkým vôľové sebazaprenie populácie, nedostatočná je aj cielená osveta a výchova k zdravšiemu a vhodnému životnému štýlu, vrátane zdravej výživy. V našich podmienkach neexistuje ekonomický tlak na ochranu zdravia, a aj keď sa kvalita preventívnych vyšetrení zlepšuje, viac ako tretina vyšetrených pacientov napriek zvýšeným hodnotám tukov v krvi nedodržiava ani základné zásady zdravej a racionálnej výživy. Cholesterol je v bezpríznakovom období často jediným ukazovateľom hroziaceho ochorenia. Nerešpektovanie tejto skutočnosti spôsobuje neustále pribúdajúci počet infarktov, náhlych cievnych mozgových príhod i stúpajúci trend onkologických ochorení.