O nemocnici

7.2.2022

Annamária (27) má síce len 123 centimetrov, ale obrovskú radosť zo života. Miluje cestovanie a svoju rodinu, ktorá sa len pred pár dňami rozrástla o prvé bábätko. Rozkošnú Laru priviedla na svet v Nemocnici AGEL Košice-Šaca presne 2. 2. 2022. Krásne dievčatko sa narodilo s mierami 45 centimetrov a 2690 gramov.

Môžete nám prezradiť, ako prebiehalo vaše tehotenstvo?

Na začiatku bolo úplne bez komplikácií, ani som nevedela, že som tehotná. Netrápili ma žiadne nevoľnosti, nič. Pred Vianocami ma ale začali bolieť kríže, ale to som si nebola istá, či to bolo v dôsledku tehotenstva alebo môjho hendikepu. Následne sa to skomplikovalo až pred pôrodom, avšak spinál ma zachránil, po injekcii som už chrbát necítila. Teraz už nemám žiadne bolesti.

Aký ste mali pôrod?

Prebiehal bez komplikácií, všetko išlo svižne. Ráno o pol piatej ma zobrali sestričky, absolvovala som vyšetrenia, o pol ôsmej som bola na sále a o 8:04 hod. sa narodila Lara. Bolo to naozaj rýchle. Nekonečných bolo prvých 24 hodín, pretože som už chcela byť s malou. Teraz si užívame jedna druhú.

Museli ste sa na pôrod špeciálne pripravovať?

Nemusela, a to sa mi páčilo. Nesprávali sa ku mne tak, že by som mala pocit znevýhodnenia, stretla som sa len s profesionálnym prístupom. Necítila som sa „inak“, ale rovnocenne s ostatnými mamičkami. Keď som bola na prvej tehotenskej poradni u primára doc. MUDr. Erika Dosedlu, PhD., MBA, všetko prebiehalo super, aj rozhovor bol príjemný. Na iných miestach, pri iných situáciách som sa stretla aj s takým príliš starostlivým prístupom, ktorý zanecháva opačný efekt, tu som bola so všetkým nadmieru spokojná.

Kto vám v súčasnosti pomáha najviac?

Zatiaľ mi pomáha mama, pretože som mala sekciu, ale, vlastne, ona mi pomáha po celý život. Keď moji rodičia stavali dom, prispôsobili mojej výške všetky izby aj vypínače. Aj tu, v nemocnici, mám k dispozícii schodíky vedľa postele. Napriek tomu by som chcela byť čo najviac samostatná, to som sa naučila práve od mojej mamy. Mám 123 centimetrov, 1-2-3 sú čísla, ktoré postupne rastú a aj mojím životným mottom je napredovať, nezostávať na jednom mieste.

Čo by ste chceli odkázať ženám s achondropláziou, ktoré majú pred otehotnením obavy?

Aby ich určite neodradila výška. Dôležité je, ako to vnímajú ony. Ak do tehotenstva pôjdu so srdcom a odhodlaním, budú mať pri sebe tých správnych ľudí, ktorí im môžu a podporia ich, všetko bude v poriadku. Ja som sa bála, ako to bude s kĺbmi, ale, našťastie, pribrala som len 8 a pol kilogramu. Niektorí Slováci majú rôzne predsudky, ale v zahraničí sa nestretávam s toľkými pohľadmi.

Nežijete na Slovensku?

Pochádzam zo Slovenska, ale študujem vo Viedni, kde som sa spoznala aj s mojím manželom, ktorý pochádza z Dubaja. Ale napríklad na Košiciach sa mi páči to, že sa tu cítim ako v zahraničí, aspoň, čo sa týka Nemocnice AGEL Košice-Šaca, jej personálu, prístupu lekárov a sestričiek, naozaj je to na medzinárodnej úrovni. Dokonca aj pán primár Dosedla mi na poradni spomenul, že sa rozprával s kolegami zo zahraničia, aby s nimi prediskutoval, kedy je vhodné, vzhľadom na moju diagnózu, vykonať sekciu. Napokon som rodila v 38 tt. Dcérka absolvovala rôzne vyšetrenia a odbery a keďže môj manžel má „normálnu“ výšku, je veľká pravdepodobnosť, že Lara nebude mať achondropláziu.

Vyjadrenie primára Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca doc. MUDr. Erika Dosedlu, PhD., MBA:

„Vzhľadom k extrémne raritnému pôrodu pacientky s diagnózou achondroplázia sme museli pacientku adekvátne pripraviť na pôrod, čo bola tímová spolupráca. Významnú úlohu zohral najmä primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny MUDr. Blanár, ktorý bez komplikácií aplikoval regionálnu anestéziu a následne mi umožnil previesť „bezpečný“ cisársky rez. Pooperačná starostlivosť si rovnako vyžadovala špecifickú starostlivosť, ale pacientka to veľmi dobré zvládla.“