O nemocnici

8.9.2020

Svetový deň fyzikálnej terapie (8. september) je príležitosťou pripomenúť si prácu tých, ktorí nám pomáhajú zostať mobilnými a aktívnymi. História fyzioterapie sa v Šaci začala písať ešte v roku 1961, kedy v priestoroch starej nemocnice vznikol úsek fyziatrie určený pre rehabilitáciu hospitalizovaných pacientov. Neskôr, v roku 1973, bolo v Šaci otvorené 1. lôžkové fyziatricko-rehabilitačné oddelenie v Československu, ktoré funguje doteraz. V dnešnej podobe už ako Klinika liečebnej rehabilitácie nemocnice AGEL Košice-Šaca. Ročne tu preliečia viac ako 8 tisíc pacientov ambulantne a tisíc formou hospitalizácie.

Úlohou fyzioterapeutov je zbaviť pacientov bolesti, zlepšiť ich funkčný stav a čo najskôr ich vrátiť do plnohodnotného života.  Podľa MUDr. Márie Katuščákovej, primárky Kliniky liečebnej rehabilitácie, by to bez liečebnej telesnej výchovy a kvalitných rúk fyzioterapeutov nešlo. S pani primárkou sme sa rozprávali o liečbe a prevencii porúch pohybového systému.

Prečo je rehabilitácia dôležitá?

Kvalitná rehabilitácia napomáha udržaniu, podpore a obnove maximálnych funkčných zdatností. Spomaľuje progresiu chorôb, prinavracia  stratené schopnosti, alebo funkcie ľudskému organizmu ako celku.

S akými diagnózami sa stretávate najviac?

Najčastejšie liečime vertebrogenné ochorenia, teda problémy chrbtice, degeneratívne ochorenia váhonosných kĺbov, úrazy, neurologické ochorenia najmä po cievnej mozgovej príhode, periférne poškodenia nervov a v posledných rokoch vzrastá rehabilitácia športovcov po úrazoch.

Ako podľa vás v ostatných rokoch pokročil vývoj v oblasti fyzikálnej terapie?

Fyzikálna terapia sa za posledných 20 rokov stala jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov. Pribudli nové postupy, metodiky, doplnkové postupy liečby, kvalitné elektroprístroje, magnetoterapia, či laseroterapia, ktoré nám pomáhajú k dosahovaniu rýchlejšieho liečebného postupu.

Sú pacienti pri dodržiavaní rehabilitácie zodpovední?

Povedala by som, že v momente, kedy už potrebujú rehabilitáciu sa väčšina pacientov stáva zodpovednými. Každý z nás v prípade úrazu, obmedzenia hybnosti, alebo bolestiach chrbtice hľadá cestu späť, aby sa všetko vrátilo do pôvodného stavu. Aby sa zbavil bolesti, mohol opäť chodiť, zohnúť koleno, či bez bolesti zdvihnúť hornú končatinu. Vtedy sa správajú  voči svojmu zdravotnému stavu zodpovedne. Musím však konštatovať , že sú medzi nami aj takí, ktorí si rehabilitáciu zamieňajú za wellness.

Čo je vhodné robiť v rámci prevencie a ako sa vyhnúť problémom s pohybovým aparátom?

Existuje krásna krátka veta: „Pohyb je život.“ Preto sa hýbte. Pohyb je základným prejavom života, prostriedkom k zlepšeniu zdravia a kvality života. Je jedno akú formu pohybu si zvolíte, či to bude beh, chôdza, alebo akýkoľvek šport. Hlavne to robte pravidelne.

Dá sa povedať čo je na práci fyziatrov a fyzioterapeutov najťažšie?

Ten najlepší a najskúsenejší lekár – fyziater, ale aj fyzioterapeut vie, že bolesť je symptóm a že nie vždy, ak zasiahneme v mieste bolesti, pacientovi pomôžeme. Preto najťažšou úlohou našej práce je na základe podrobného funkčného vyšetrenia pohybového aparátu správne určiť príčinu bolesti a zasiahnuť metódami liečby na správnom mieste.  Vycibriť potrebné zmysly a zručnosti však trvá roky, preto rukami fyziatrov a fyzioterapeutov musia prejsť stovky pacientov. Svetoznámy učiteľ manuálnej terapie profesor Lewit to opísal krásne: „Blbec ten, kto lieči telo tam, kde bolí.“

Je rozdiel v type diagnóz, či pohybových ťažkostiach vo všeobecnosti medzi deťmi a dospelými?
Deti nie sú našimi pacientmi, nakoľko nie sme akreditované pracovisko pre detských pacientov, ale stretávame sa s nimi po úrazoch, no najmä pre zlé pohybové návyky, poruchy držania tela a skoliózy. Deti trávia neprimerane veľa času nezdravým sedením pri počítačoch, či so sklonenou hlavou sledujúcou mobilný telefón. K tomu všetkému sa málo hýbu. Výsledkom sú zdravotné problémy, či nábeh na ne v neskoršom veku.