O nemocnici

4.6.2021

Primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca zasvätil celý svoj profesijný život tomu najkrajšiemu povolaniu. Za šestnásť rokov priviedol na svet približne 4000 detí. Doc. MUDr. Erik Dosedla, PhD., MBA (39), ktorý sa na pôrodnej sále cíti ako doma, neustále pracuje na svojom rozvoji a najnovšie sa tak môže pochváliť hodnosťou docent. Aké sú jeho ďalšie kariérne méty a čo by poradil dnešným študentom medicíny?

Prezradíte nám, ako vyzerala vaša cesta za týmto úspechom?

Od prvého ročníka na lekárskej fakulte som sa dobrovoľne zúčastňoval práce na gynekologicko–pôrodníckej klinike. Vedecko-výskumnej činnosti sa venujem od začiatku mojich štúdií, počas ktorých sa mi s mojou prácou podarilo vyhrať študentskú vedeckú konferenciu a následne som sa zúčastnil na medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii. Celkovo ma v mojej práci ovplyvnil môj učiteľ prof. Calda z Gynekologicko-pôrodníckej kliniky 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Ukázal mi úplne nové horizonty v medicíne a naviedol ma správnym smerom. Aj s jeho pomocou som ukončil PhD. štúdium na Karlovej univerzite v Prahe.

Ako prebiehali vaše skúšky, habilitačné konanie?

Habilitačné konanie má svoje zákonom stanovené náležitosti, ktoré musí uchádzač splniť. Predpokladom je dodržať podmienky v rámci vedecko-výskumnej, pedagogickej, publikačnej a prednáškovej činnosti. Samozrejme, habilitant musí byť minimálne 3 roky po ukončení PhD. štúdia.

Čomu ste sa venovali v rámci vašej habilitačnej práce?

Moja vedecko-výskumná činnosť sa už dlhodobo venuje chorobnosti spojenej s cisárskymi rezmi. Z výsledkov našej práce je zaujímavé, že sme medzi prvými publikovali o syndróme jazvy po cisárskom reze.

Ovplyvnila pandémia koronavírusu vaše štúdium, resp. vykonávanie pedagogickej praxe?

Obmedzila priamy kontakt so študentmi a možnosť prakticky im predstaviť prácu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike, i keď sme sa aj v online priestore veľmi snažili poskytnúť im čo najviac informácií z klinickej praxe. 

Čo máte na svojej práci najradšej?

V gynekológii a pôrodníctve sa zaoberám najmä materno-fetálnou medicínou, čo je špecializovaná komplexná starostlivosť o matku a plod a v rámci toho aj prenatálnej diagnostike. Okrem uvedeného sa venujem hlavne laparoskopickej gynekologickej chirurgii.

Čo vás najviac napĺňa a čo, naopak, považujete za menej atraktívnu súčasť povolania?

Najviac sa cítim doma na pôrodnej a operačnej sále. Ambulantná časť je pre mňa menej napĺňajúca, no napriek tomu ju považujem za veľmi dôležitú.

Ako vyzeral váš najkrajší deň v nemocnici?

Najkrajšie dni boli určite tie, keď som priviedol na svet moje deti.

Spomeniete si aj na najťažšiu skúsenosť?

Náročné stavy zažívame v gynekológii a najmä pôrodníctve pomerne často, keďže ide o urgentný medicínsky odbor. Pôrod je najnebezpečnejším obdobím v živote ženy a najviac žien na svete zomrie práve pri pôrode a včasnom šestonedelí. Vzhľadom k tomu, že naša klinika patrí medzi najväčšie na Slovensku, prirodzene sa stretávame aj s veľkým počtom komplikácií. Tímovou spoluprácou v našej nemocnici sa nám darí riešiť tieto sťažené situácie, keďže každodenne dávame všetci zdravotníci zo seba maximum energie za účelom ochrany života a zdravia žien.

Čo vnímate ako svoj najväčší úspech?

Všetky úspechy vnímam s pokorou, ale úspechom je každá správne odliečená pacientka. Za úspechom treba hľadať množstvo práce, energie, odriekania, ktoré som obetoval, aby z toho následne mohli profitovať pacientky. Preto si veľmi vážim každého človeka, ktorý dosiahol nejaký úspech, lebo ja za ním vidím to množstvo práce.

Aké sú vaše ďalšie kariérne méty? 

V medicíne sa všetko veľmi rýchlo mení, modernizuje, a preto je nevyhnutné držať krok s najnovšími diagnosticko-liečebnými postupmi. Okrem toho sa budem snažiť pracovať na mojej alma mater lekárskej fakulty UPJŠ a dosiahnuť inauguračné konanie.

Na ktoré obdobia práce/štúdia spomínate najradšej a ktoré vám dalo najviac zabrať?

Rád spomínam na moje začiatky, ktoré boli plné nadšenia, ambícií a z veku vyplývajúcou absenciou pokory. Následne sa s počtom atestácií a pracovných zaradení zvyšovala aj zodpovednosť a pokora. Aj preto si myslím, že každá dobrá klinika a oddelenie musí mať v lekárskom stave najmladších neatestovaných lekárov, ako aj najstarších lekárov. 

Ako oddychujete po náročnom dni?

Veľmi rád relaxujem v rámci športových aktivít ako je futbal, bicyklovanie a lyžovanie. Avšak rád by som mal viac času na tento relax.

Čo by ste dnes urobili inak ako v minulosti?

Je dôležité žiť pre súčasnosť, zmieriť sa so svojou minulosťou a nestrachovať sa o budúcnosť, a najmä sa nenechať ovládať svojím egom. To všetko si človek uvedomí až v určitom veku.

Čo by ste poradili dnešným študentom medicíny, začínajúcim lekárom?

Venovať sa popri štúdiu čo najviac praktickým veciam, vedeckým prácam, stážam, aby nazbierali čo najviac skúsenosti a zručností. Za najpodstatnejšie však považujem milovať medicínu a mať ilúzie, o ktoré nás oberá len náš vek. Najviac ma mrzia študenti, ktorí študujú medicínu, pričom nevedia povedať, aký je ich cieľ, čo by chceli v medicíne robiť. S takýmito študentmi si nerozumiem a toto moje presvedčenie ma nikdy neopustí, pretože lekár musí mať veľmi silný vzťah k medicíne, aby prekonal mnohé úskalia, s ktorými sa vo svojom profesionálnom živote stretne. To najviac, čo môže dať učiteľ svojim študentom, je najmä vlastný vzor a nadšenie pre prácu, ktorú vykonáva.