O nemocnici

3.3.2022

Pri príležitosti Svetového dňa sluchu a počutia, ktorý si každoročne pripomíname 3. marca, lekárka Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Valéria Doláková v nasledujúcom rozhovore popísala, čo patrí medzi najčastejšie príčiny poruchy sluchu, aké stupne postihnutia poznáme a zároveň vymenovala aj najčastejšie signály, pri ktorých je potrebné zvýšiť pozornosť.

Aké bývajú príčiny poškodenia sluchu a aké ochorenia sluchu sa vyskytujú najčastejšie?

Deň 3. marec je Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) každoročne vyhlásený za Svetový deň sluchu, touto iniciatívou sa WHO snaží upozorniť na dôležitosť sluchu a na narastajúci počet ľudí so stratou sluchu, na potrebu skorej diagnostiky a následnej liečby porúch sluchu. Čo sa týka samotných príčin a vyvolávajúcich faktorov, ktoré spôsobia poruchu sluchu, tých je veľmi veľa, ale dôležité je, že v priemere 90 percent porúch sluchu je adekvátnou liečbou „navrátiteľných“. Medzi najčastejšie príčiny poruchy sluchu patria zápaly, či už stredoušné s poškodením blany bubienka a prevodového systému, ale aj zápaly zvukovodu, ktoré môžu byť bakteriálneho, vírusového alebo plesňového pôvodu. Zvláštnou jednotkou je akútna strata sluchu alebo akútne ohluchnutie, ktoré býva pomerne časté v populácii. K poruchám sluchu dochádza pri dlhodobom poškodzovaní sluchu hlukom, pri traumatických zmenách, ktoré môžu byť spôsobené ruptúrou blanky bubienka alebo pri rôznych zlomeninách spánkových kostí. K poškodeniu dochádza pri poškodení ototoxickými liekmi, tam patria niektoré antibiotiká, cytostatiká, ktoré sa používajú počas liečby onkologických ochorení, takisto s poruchou sluchu sa stretávame pri pacientoch s nádormi, pri infekčných chorobách typu osýpky, rubeola, rôzne zápaly mozgových blán, tzv. meningitídy. Poruchy sluchu spôsobujú vrodené alebo genetické vady a na prítomnosť cudzích telies vo zvukovode a na prítomnosť ušného mazu takisto upozorňuje pacienta porucha sluchu. Príčin je veľmi veľa. Medzi tie najčastejšie, s ktorými pacienti prichádzajú do ambulancií, patria zápaly, chronické poškodenie sluchu hlukom a akútna strata sluchu. Zápaly prevažujú v detskom veku a u dospelej populácie je to aj chronické dlhodobé poškodenie sluchu vekom aj hlukom.

Dá sa strata alebo zhoršenie sluchu liečiť? Ak áno, ako?

Deväťdesiat percent strát sluchu je adekvátnou liečbou „navrátiteľných“. V prípade zápalov je to antiinfekčná kauzálna liečba – antibiotická alebo antimykotická liečba. V prípade náhlej straty sluchu sa aplikuje komplexná vazoaktívna liečba, kortikoidná liečba a hyperbaroxia. Táto liečba je označovaná ako medikamentózna, ale mnohé poruchy sluchu na podklade chronického zápalu, na podklade otosklerózy, je možné riešiť chirurgickou liečbou, kedy sa nahrádza poškodená blanka bubienka a časti prevodového aparátu rôznymi druhmi a typmi protézok.

Aké stupne sluchového postihnutia poznáme?

Podľa kritérií WHO sa stupeň poruchy sluchu určuje na podklade audiometrického vyšetrenia a vyšetrenia sluchového prahu u každého pacienta. Je to špeciálne vyšetrenie, pri ktorom je nutná spolupráca pacienta, kedy pacient pri vyšetrení signalizuje na presne definovaných frekvenciách svoj sluchový vnem, na základe toho vzniká určitá krivka a vypočítava sa sluchová strata u konkrétneho pacienta. Stupeň ľahký je definovaný stratou sluchu do 40 dB, stredne ťažký stratou do 70 dB a ťažký až veľmi ťažký od 70 dB vyššie. Strata 90 dB a viac je považovaná za hluchotu. Toto sú technické hodnoty. Z pohľadu pacienta o stupni sluchovej straty hovorí úroveň rozumenia pri stupňoch. Pacient pri ľahkom stupni má problém s porozumením prevažne tichej reči, šepotu. Má komunikačný problém, ktorý ho limituje v rozumení reči. Pri strednom ťažkostí pribúda. Pacient má ťažkosti s bežnou hovorovou rečou, s konverzáciou, so spoločenským uplatnením a pri ťažkom stupni straty sluchu dochádza k problémom už úplne. Pacient nerozumie ani hlasitej reči, stáva sa z neho postupne nepočujúci a tým pádom je limitovaný vo všetkých svojich aktivitách. 

S akými obmedzeniami sa stretávajú nedoslýchaví?

Hlavným problémom u týchto pacientov je rozvoj konverzácie a komunikácie. Tým, že nepočuje, nerozumie, nastávajú komunikačné problémy nielen v rodine, ale i pracovnom prostredí. Postupne dochádza k sociálnej deprivácii, nedoslýchavý pacient má znížené kontakty a ďalšia miera ťažkostí je sociálno-ekonomického charakteru. Pacienti, ktorí sú ešte v pracovnom procese, majú problémy v komunikácii, v uplatnení a častokrát, ak pracujú v hlučnejšom prostredí, dochádza k ich pracovnému preradeniu a tým pádom sa zhoršuje aj ekonomická situácia, kvalita života a zvýrazňujú sa sociálno-ekonomické ťažkosti.

Aké špeciálne pomôcky existujú pre sluchovo postihnutých?

V prípade sluchového postihnutia pri strate sluchu od 40 dB a viac alebo v úrovni ľahkej sluchovej straty, ale v prípade sociálne neadekvátneho sluchu, kedy už u pacienta nastupuje komunikačná bariéra, tento stav je trvalý, možnosť liečby je vyčerpaná a dochádza k vzniku chronickej sluchovej straty, v tomto prípade je u týchto pacientov so sluchovým hendikepom možnosť rehabilitácie sluchu naslúchadlom. Tento sektor sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja, naslúchacie aparáty sa nastavujú individuálne každému pacientovi a prispôsobujú sa jeho akustickým potrebám. Delenie aparátov je rôzne – či je lokalizovaný za uchom alebo vo zvukovode. Všetky naslúchacie aparáty majú v súčasnej dobe digitálne spracovanie zvukov, čiže aj kvalita počutia je niekde inde. V poslednom období, ako pokračuje vývoj digitálnych technológii, sú mnohé cez bluetooth technológiu kompatibilné s prídavnými zariadeniami, so smart telefónmi, do ktorých je možné stiahnuť aplikácie na ovládanie aparátov. Možnosti kompenzácie sluchových strát načúvacím aparátom sa v súčasnej dobe posunuli veľmi ďaleko, prinášajú výrazný benefit pre nositeľov.

Koľko pacientov ročne vyšetríte? Vyšetríte viac žien alebo mužov?

Podľa štatistík, na našich troch ORL ambulanciách, ktoré denne poskytujú zdravotnú starostlivosť, ročne vyšetríme priemerne 22 - 24 000 pacientov. Polovicu z toho predstavujú preventívne prehliadky a programy. Vzhľadom na to, že preventívne prehliadky sú realizuje prevažne pre zamestnancov U. S. Steel a ďalšie technické firmy v rôznych priemyselných parkoch, kde pracujú prevažne muži, aj v našej ambulancii majú väčšie zastúpenie muži.

Máte aj detských pacientov?

Áno, detskí pacienti predstavujú zvláštnu skupinu, ak hovoríme o detskej populácii do veku 8 - 10 rokov, pretože v rámci nášho vyšetrovania majú rôzne špecifiká dané vekom a spoluprácou, nakoľko mnohé metodiky, ako je aj audiometria, čo je základné vyšetrenie zvukového prahu, potrebuje spoluprácu a následné chápanie postupu vyšetrenia zo strany dieťaťa. Toto je schopné vykonať dieťa vo veku okolo piatich rokov. Vzhľadom k limitácii bežných diagnostických metód detskou populáciou bolo zavedené od 1. 5. 2006 povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov. Vyšetrenie sa realizuje ešte na novorodeneckom oddelení po narodení, umožňuje skoré zachytenie detí s vrodenou sluchovou vadou a následnú dostatočnú diagnostiku a rehabilitáciu sluchu, v prípade, že je u neho potvrdená porucha sluchu. Celá diagnostická procedúra a následná liečba a rehabilitácia naslúchadlom by u týchto detí mala prebehnúť do pol roka. Skríning je výrazným prínosom pre deti, ktoré sa narodia s poruchou sluchu, pričom, podľa štatistík, geneticky podmienenú poruchu sluchu pri narodení má 1 – 3 detí z 1000 novonarodených.

Aké sú najčastejšie signály, kedy treba zvýšiť pozornosť, ak dieťa nepočuje?

Pre detskú populáciu je sluch hlavným faktorom rozvoja reči, v prípade poruchy prichádza k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, k zhoršeniu komunikačných schopností, k ťažkostiam s učením a vzdelávaním, k horšiemu prístupu k informáciám a následným uplatnením pacienta v každodennom živote. Najčastejšie, že sa niečo deje u detí do roka, do dvoch, si všimnú rodičia. Varovné signály sú, že dieťa nereaguje na hlasné zvuky, nereaguje na zvukové hračky, neotáča sa za zvukom, nebľaboce... Mamičky si to všimnú a prichádzajú na vyšetrenie. Porucha sluchu sa ale môže rozvíjať aj následne, skríning môže byť negatívny, ale pri prekonávaní zápalov alebo iných ochorení môže dôjsť k vzniku sluchovej straty. Akékoľvek upozornenia zo strany učiteľa, že dieťa si zhorší priemer, dochádza k nedostatočnej reakcii pri vyučovaní, nesprávne odpovedá, zameriava sa na pery pedagóga, dieťa sa uzatvára... Toto môže byť spôsobené aj poruchou sluchu, že nedostatočne rozumie. Takisto sa oneskoruje vývoj reči, deti si pridávajú hlasitosť na rádiu, pri sledovaní televízie, to sú také subjektívne varovné príznaky, ktoré si všimnú učitelia alebo rodičia. Ku skríningu treba pristupovať aj po prekonaní zápalu ucha, zápale mozgových blán, po úraze. Takže, pri akýchkoľvek zmenách správania dieťa a pri zhoršenej komunikácii vo vyššom veku je plne indikované vyšetrenie ORL lekárom a sluchového prahu, aby sa zachytila porucha sluchu, ktorú potom môžeme kompenzovať protetickými pomôckami.