O nemocnici

8.4.2022

Prečo je vitamín D tak dôležitý, aké sú jeho prirodzené zdroje a kedy by sme ho mali začať dopĺňať? Farmaceut AGEL lekárne PharmDr. Dávid Ferko v nasledujúcom rozhovore vysvetľuje, vďaka čomu sa vitamín D počas pandémie ochorenia COVID-19 stal symbolom imunity a odpovedá na najčastejšie otázky.

Čo je vitamín D a prečo je významný pre dospelých aj deti?

Pod pojmom vitamín D rozumieme skupinu piatich typov sekosteroidov, ktoré sa v organizme podieľajú na metabolizme fosfátov, vápnika a horčíka. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a najdôležitejšími formami vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D3) a ergokalciferol (vitamín D2). Vitamín D je významným prvkom homeostázy vápnika, takže jeho primárnym účinkom je správny rast a vývoj kostí vrátane ich denzity. Nie je to však jeho jediný priaznivý účinok. Vitamín D sa stal predovšetkým v období pandémie ochorenia COVID-19 symbolom imunity, pretože aktivuje vrodený imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred vírusovými infekciami, infekciami dýchacích ciest, ako aj pri niektorých bakteriálnych ochoreniach, akými je napríklad tuberkulóza. Výnimkou nie sú tiež priaznivé účinky v spojitosti vitamínu D a zápalových ochorení čriev (Crohnova choroba), demencie, depresie či dokonca potenciálna súvislosť deficitu vitamínu D s kolorektálnym karcinómom. Vitamín D taktiež ovplyvňuje činnosť viac ako 1000 typov génov. Vitamín D je teda dobrým priateľom človeka v každom veku.

Čo sa môže stať, ak naše telo nemá dostatok vitamínu D? Ako sa to prejavuje?

Podľa môjho osobného názoru sa nedostatok vitamínu D týka väčšiny populácie, predovšetkým v stredoeurópskych krajinách. Keďže je vitamín D zodpovedný za správnu metabolizáciu vápnika, pri jeho nedostatku sa radikálne znižuje črevná absorpcia vápnika z potravy. Dlhodobý, resp. ťažký nedostatok vitamínu D spôsobuje u detí mäknutie kostí, ktoré môže vyústiť do krivice. Kosti sú menej mineralizované, u dospelých dochádza k osteomalácii. V takýchto prípadoch môže dôjsť k ohýbaniu kostí, a to v oblasti najväčšej gravitačnej tiaže, teda v oblasti chrbtice, nôh, k ochabovaniu svalov a k zvýšeniu rizika vzniku zlomenín. Okrem osteomalácie môže dôjsť k vývoju osteoporózy, teda k zníženiu hustoty kostí, čím sa zvyšuje ich krehkosť. Nedostatok vitamínu D môže taktiež spôsobovať depresiu, únavu, vyčerpanosť a zníženú obranyschopnosť.

Aké sú najčastejšie zdroje vitamínu D v organizme? Akým spôsobom ho môžeme do tela doplniť?

Vitamín D je syntetizovaný v tele človeka fotochemickou cestou zo 7-dehydrocholesterolu v keratinocytoch (epidermálna vrstva kože) pri žiarení s vlnovou dĺžkou asi 300 nm. Takéto žiarenie je prítomné v slnečnom svetle a tiež v UV lampách solária. Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebná expozícia tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi 5 - 30 minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, nakoľko melanín (pigmentové farbivo pokožky) znižuje syntézu vitamínu D. Predovšetkým v období jesene, zimy a skorej jari je vlnová dĺžka slnečného žiarenia iná a v tomto období nie je v našej oblasti možné vytvoriť si dostatok vitamínu D.

Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú tiež potraviny živočíšneho pôvodu ako je vaječný žĺtok, mäso, pečeň, ryby (losos, tuniak, sardinky) a rybí tuk. Vitamín D sa nachádza v niektorých typoch húb, v kokose, datliach a kakau. Tepelné opracovanie však znižuje obsah vitamínu D asi o 10 – 30 %. Potrava je zdrojom asi 10 % celkového množstva vitamínu D. V modernom svete sa vitamín D pridáva umelo do bežných potravín, od džúsov až po pečivo. Vitamín D je možné užívať aj vo forme výživových doplnkov, či už v podobe kvapiek, sublingválnych sprayov, kapsúl alebo tabliet. Vždy je však potrebné užívať tieto výživové doplnky spolu s jedlom bohatým na tuky – napr. nakvapkaním do mlieka alebo na chlieb s maslom, aby sa zvýšilo jeho vstrebanie (keďže je vitamín D rozpustný v tukoch).

Veľa ľudí sa domnieva, že čím dlhšie sa „slníme“, tým viac vitamínu D sa nám vytvorí. Je to pravda?

Kvantita neznamená kvalitu. Bolo dokázané, že vyššia pigmentácia kože priamo súvisí so zníženou efektivitou tvorby vitamínu D pomocou fotochémie. Pri slnení prirodzene pokožka tmavne, zvyšuje sa jej pigmentácia a znižuje sa teda syntéza vitamínu D. Na tvorbe vitamínu D sa podieľajú aj iné faktory, akými je podnebie, ročné obdobie, použitie krémov, genetická predispozícia organizmu a podobne. Syntéza vitamínu D v pokožke však neprebieha kontinuálne. Predávkovanie vitamínom D v dôsledku slnenia je vylúčené, keďže vitamín D sa degraduje tak rýchlo, ako sa vytvorí.

Prečo mnohým ľuďom vitamín D aj tak chýba?

Predovšetkým v zimnom období je uhol dopadu slnečného žiarenia iný, ako v letných mesiacoch. To zapríčiňuje, že sa vitamín D fotochemicky v organizme netvorí, telo je preto odkázané na zásoby vitamínu, ktoré si ukladá do pečene alebo na príjem v potrave. Na správne využitie vitamínu D v tele majú vplyv aj niektoré ochorenia, či už ide o hepatopatie, poruchy príjmu potravy, ale tiež nesprávne diétne režimy, poruchy lipidového spektra, obezita, malabsorpčné syndrómy a genetická predispozícia.

Kedy by sme mali pristúpiť k dopĺňaniu vitamínu D?

Suplementácia vitamínu D je vysoko odporúčaná nielen deťom v rámci prevencie vzniku krivice, ale aj pre tehotné a dojčiace ženy, ako i starších ľudí z dôvodu narušenej životosprávy, u obéznych a tzv. polymorbídnych pacientov, teda ľudí s rizikovými ochoreniami. V zimnom období však odporúčame vitamín D suplementovať každému, keďže, ako sme spomínali, sa vitamín D nevytvára. Toxické účinky, resp. hypervitaminóza vitamínu D je zriedkavá, ak organizmus prijíma doporučenú dennú dávku vitamínu D.

Ako sledovať hladinu vitamínu D v tele?

Hladinu vitamínu D je možné stanoviť biochemickým vyšetrením plnej krvi, ktoré môže indikovať predovšetkým endokrinológ a reumatológ. Vitamín D môže stanoviť aj všeobecný lekár v indikovaných prípadoch v prípade vybraných poistencov. Biochemicky sa môže vyšetriť hladina vitamínu D aj v neindikovaných prípadoch ako samoplatca v cene asi 15 - 17 eur.

Ako často v priebehu roka treba zisťovať hladinu vitamínu D?

Pokiaľ pacient navštevuje špecialistu z dôvody liečby nedostatku vitamínu D, resp. z dôvodu liečby ochorenia, ktoré súvisí s nedostatkom vitamínu D, kde je potrebné monitorovať tento vitamín, je v kompetencii ošetrujúceho lekára rozhodnúť, ako často je potrebné hladinu vitamínu D stanovovať. Ak sa neliečite na podobné ochorenia, nie je potrebné hladinu vitamínu D zisťovať.