O nemocnici

Prečo je vitamín D tak významný pre dospelých aj deti?

Pod pojmom vitamín D rozumieme skupinu piatich typov sekosteroidov, ktoré sa v organizme podieľajú na metabolizme fosfátov, vápnika a horčíka. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a najdôležitejšími formami vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D₃) a ergokalciferol (vitamín D₂). Vitamín D je významným prvkom homeostázy vápnika, takže jeho primárnym účinkom je správny rast a vývoj kostí vrátane ich denzity. Nie je to však jeho jediný priaznivý účinok. Vitamín D sa stal predovšetkým v období pandémie ochorenia COVID-19 symbolom imunity, pretože aktivuje vrodený imunitný systém a spolu s antivírusovými a protizápalovými účinkami predstavuje základný pilier v obranyschopnosti organizmu pred vírusovými infekciami, infekciami dýchacích ciest, ako aj pri niektorých bakteriálnych ochoreniach, akými je napríklad tuberkulóza. Výnimkou nie sú tiež priaznivé účinky v spojitosti vitamínu D a zápalových ochorení čriev (Crohnova choroba), demencie, depresie či dokonca potenciálna súvislosť deficitu vitamínu D s kolorektálnym karcinómom. Vitamín D taktiež ovplyvňuje činnosť viac ako 1000 typov génov. Vitamín D je teda dobrým priateľom človeka v každom veku.

Čo sa môže stať, ak naše telo nemá dostatok vitamínu D? Ako sa to prejavuje?

Podľa môjho osobného názoru sa nedostatok vitamínu D týka väčšiny populácie, predovšetkým v stredoeurópskych krajinách. Keďže je vitamín D zodpovedný za správnu metabolizáciu vápnika, pri jeho nedostatku sa radikálne znižuje črevná absorpcia vápnika z potravy. Dlhodobý, resp. ťažký nedostatok vitamínu D spôsobuje u detí mäknutie kostí, ktoré môže vyústiť do krivice. Kosti sú menej mineralizované, u dospelých dochádza k osteomalácii. V takýchto prípadoch môže dôjsť k ohýbaniu kostí, a to v oblasti najväčšej gravitačnej tiaže, teda v oblasti chrbtice, nôh, k ochabovaniu svalov a k zvýšeniu rizika vzniku zlomenín. Okrem osteomalácie môže dôjsť k vývoju osteoporózy, teda k zníženiu hustoty kostí, čím sa zvyšuje ich krehkosť. Nedostatok vitamínu D môže taktiež spôsobovať depresiu, únavu, vyčerpanosť a zníženú obranyschopnosť.

Je dôležité začať s jeho dopĺňaním počas jesene a zimných mesiacov? Resp., s akým časovým odstupom od leta, kedy sme ho získavali aj zo slnečných lúčov, je vhodné dbať na jeho dopĺňanie?

V našich zemepisných šírkach, približne od septembra do konca februára slnečné lúče neobsahujú UVB žiarenie, ktoré je pre tvorbu vitamínu D potrebné. Predpokladáme však, že organizmus je po letnej expozícii ešte určité obdobie zásobený vitamínom, preto nie je nutné začať užívať vitamín D hneď pri prvom ochladení. Optimálna je, samozrejme, bohatá a pestrá strava a suplementácia vitamínu D u zdravých je vhodná až približne od októbra v malých dávkach (1000 IU). Pri záťaži organizmu (infekčné ochorenia, stres, narušená životospráva) by sa mali dávky vitamínu D suplementovať v množstve 2000 IU denne.

Akej skupine pacientov je odporúčané jeho účelové dopĺňanie?

Účelové dopĺňanie vitamínu D je nevyhnutné predovšetkým u detí v prvom roku života na dennej báze, bez zreteľa na ročné obdobie, v dôsledku limitovaného príjmu v potrave a prirodzenej tvorby keratinocytmi. Suplementácia vitamínu D sa odporúča aj tehotným ženám, a to počas trvania celej gravidity. Nie je však správne užívať vitamín D v bolusových dávkach, teda nárazovo vo vyššom množstve – vitamín D by sa mal užívať pravidelne a v nižších dávkach. Keďže je vitamín D rozpustný v tukoch, môže dôjsť aj k jeho predávkovaniu. Takisto netreba zabúdať na správny príjem vápnika, ktorého metabolizmus ovplyvňuje aj vitamín D.

Suplementáciu vitamínu D odporúčame tiež rizikovým skupinám, teda predčasne narodeným novorodencom, deťom v puberte, ale tiež pacientom s chronickými ochoreniami pečene, obličiek, alebo tráviaceho traktu. V neposlednom rade odporúčame suplementáciu vitamínu D pacientom s rodinnou anamnézou reumatologického a onkologického ochorenia alebo ochorenia kostí. Účelne by sa mal vitamín D suplementovať pri nesprávnej životospráve (poruchy príjmu potravy a iné), pri pracovnom a psychickom vyťažení, ale aj preventívne v období od októbra do marca.

Aké sú najčastejšie zdroje vitamínu D v organizme?

Vitamín D je syntetizovaný v tele človeka fotochemickou cestou zo 7-dehydrocholesterolu v keratinocytoch (epidermálna vrstva kože) pri žiarení s vlnovou dĺžkou asi 300 nm. Takéto žiarenie je prítomné v slnečnom svetle a tiež v UV lampách solária. Podľa vedeckých štúdií je pre normálnu hladinu vitamínu D potrebná expozícia tváre, nôh a rúk slnečnému žiareniu v dĺžke asi 5 - 30 minút dvakrát týždenne. Platí však, že čím je pokožka tmavšia, tým je potrebná dlhšie trvajúca expozícia, nakoľko melanín (pigmentové farbivo pokožky) znižuje syntézu vitamínu D. Predovšetkým v období jesene, zimy a skorej jari je vlnová dĺžka slnečného žiarenia iná a v tomto období nie je v našej oblasti možné vytvoriť si dostatok vitamínu D.

Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú tiež potraviny živočíšneho pôvodu ako je vaječný žĺtok, mäso, pečeň, ryby (losos, tuniak, sardinky) a rybí tuk. Vitamín D sa nachádza v niektorých typoch húb, v kokose, datliach a kakau. Tepelné opracovanie však znižuje obsah vitamínu D asi o 10 – 30 %. Potrava je zdrojom asi 10 % celkového množstva vitamínu D. V modernom svete sa vitamín D pridáva umelo do bežných potravín, od džúsov až po pečivo. Vitamín D je možné užívať aj vo forme výživových doplnkov, či už v podobe kvapiek, sublingválnych sprayov, kapsúl alebo tabliet. Vždy je však potrebné užívať tieto výživové doplnky spolu s jedlom bohatým na tuky – napr. nakvapkaním do mlieka alebo na chlieb s maslom, aby sa zvýšilo jeho vstrebanie (keďže je vitamín D rozpustný v tukoch).

Stačí vitamín D dopĺňať prostredníctvom pestrej a vyváženej stravy alebo je potrebné zakúpiť si ho aj vo forme výživového doplnku?

Potrava zabezpečí približne 10 % potrebného množstva vitamínu D. Zvyšné množstvo si organizmus musí vytvoriť sám alebo ho čerpať zo zásob uložených v tukovom tkanive a v pečeni. Pohár kravského mlieka obsahuje asi 150 IU vitamínu D, treščia pečeň (100g) až 10 000 IU vitamínu D. Keďže ryby a pečeň zrejme nie sú v našom každodennom jedálničku, v zimnom období je žiaduce suplementovať vitamín D aj vo forme výživových doplnkov.

Prečo mnohým ľuďom vitamín D aj tak chýba?

Predovšetkým v zimnom období je uhol dopadu slnečného žiarenia iný, ako v letných mesiacoch. To zapríčiňuje, že sa vitamín D fotochemicky v organizme netvorí, telo je preto odkázané na zásoby vitamínu, ktoré si ukladá do pečene alebo na príjem v potrave. Na správne využitie vitamínu D v tele majú vplyv aj niektoré ochorenia, či už ide o hepatopatie, poruchy príjmu potravy, ale tiež nesprávne diétne režimy, poruchy lipidového spektra, obezita, malabsorpčné syndrómy a genetická predispozícia.

Kedy by sme mali pristúpiť k dopĺňaniu vitamínu D?

Suplementácia vitamínu D je vysoko odporúčaná nielen deťom v rámci prevencie vzniku krivice, ale aj pre tehotné a dojčiace ženy, ako i starších ľudí z dôvodu narušenej životosprávy, u obéznych a tzv. polymorbídnych pacientov, teda ľudí s rizikovými ochoreniami. V zimnom období však odporúčame vitamín D suplementovať každému, keďže, ako sme spomínali, sa vitamín D nevytvára. Toxické účinky, resp. hypervitaminóza vitamínu D je zriedkavá, ak organizmus prijíma doporučenú dennú dávku vitamínu D.

Ako sledovať hladinu vitamínu D v tele?

Hladinu vitamínu D je možné stanoviť biochemickým vyšetrením plnej krvi, ktoré môže indikovať predovšetkým endokrinológ a reumatológ. Vitamín D môže stanoviť aj všeobecný lekár v indikovaných prípadoch v prípade vybraných poistencov. Biochemicky sa môže vyšetriť hladina vitamínu D aj v neindikovaných prípadoch ako samoplatca v cene asi 15 - 17 eur.