O nemocnici

6.10.2022

Jesenné počasie praje hubárom, pre ktorých začala sezóna zberu. Pozornosť preto dnes venujeme otrave hubami, ktorá môže spôsobiť nepríjemné, ale aj veľmi vážne zdravotné komplikácie, v najhoršom prípade smrť. Téme sa venuje lekár Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Martin Vrško, ktorý v rozhovore vysvetľuje, ako sa jednotlivé druhy otráv hubami líšia a upozorňuje na rizikové skupiny ľudí, pre ktorých môžu byť obzvlášť nebezpečné.

Ako sa otrava hubami prejavuje?

Prejavy otravy závisia od konkrétneho druhu požitej huby. Jednotlivé huby totiž obsahujú rôzne toxíny, ktoré majú škodlivý efekt na ľudský organizmus. Jednu z najzávažnejších otráv spôsobuje smrteľne jedovatá muchotrávka zelená, ktorá svojim vzhľadom pripomína iné jedlé huby - bedľu alebo plávku. Otrava touto hubou sa začína prejavovať 6 až 24 hodín po jej požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Dôsledkom je ťažká dehydratácia. Postihnutý človek prestane močiť, ťažkosti sa za 1 - 2 dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek. Iné prejavy majú otravy hubami s obsahom takzvaných neurotoxínov, ktoré sa objavujú do dvoch hodín po konzumácii. Ide napríklad o muchotrávku červenú alebo tigrovanú, pri ktorých patrí medzi hlavné príznaky suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, stavy dezorientácie, nepokoj. Naopak otrava vláknicami sa prejavuje slinením, slzením a zvracaním. Otrava hnojníkom zase môže pripomínať pocit opitosti. Problém však môžu spôsobiť aj jedlé huby ako pečiarky, plávky a rýdziky, ktoré nesprávnym skladovaním nahnijú. Otráviť organizmus je možné aj z dôvodu ich nedostatočnej tepelnej úpravy. Príznaky otravy týmito hubami nastupujú do dvoch až štyroch hodín po ich konzumácii formou zvracania, bolestí brucha a hnačky.

V akých prípadoch je potrebné vyhľadať lekársku pomoc?

Ako som spomínal, otrava hubami môže mať rôzne prejavy v rôznej časovej nadväznosti na ich konzumáciu, a to od banálnych až po tie najvážnejšie. Dôležité je preto nič nepodceniť a pri akýchkoľvek ťažkostiach po konzumácii húb radšej čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.

Ako sa otrava hubami lieči a ako dlho trvá?

Medzi najmenej závažné otravy patrí konzumácia jedlých, avšak zle skladovaných a nedostatočne tepelne upravených húb. Tieto otravy väčšinou spontánne ustúpia do dvoch dní. Dôležitý je pri nich dostatočný príjem tekutín a diéta. Otravy jedovatými hubami si vždy vyžadujú hospitalizáciu a asi najväčším nedostatkom je to, že na žiadnu z týchto otráv dnes neexistuje protijed. Máme postupy a lieky, ktorými dokážeme priebeh otravy zmierniť, nevieme mu však úplne zabrániť. V úvodných štádiách je potrebné telo čo najskôr zbaviť toxínov, preto vyvolávame vracanie, robíme výplachy žalúdka a podávame čierne uhlie. Potrebné je zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. V závislosti od typu otravy sú následne podávané konkrétne liečivá. Pri nepokoji a dezorientácii lieky na ukľudnenie, pri otravách spôsobených neurotoxínmi liečivá, ktoré sčasti blokujú ich škodlivý efekt na organizmus. V prípade otravy muchotrávkou zelenou musíme častokrát pristúpiť až k dialýze.

Komplikuje situáciu skutočnosť, ak postihnutý nevie, aké konkrétne huby konzumoval?

Pri vyšetrovaní je veľmi podstatné snažiť sa zistiť, o akú hubu sa jednalo. Zistenie tejto skutočnosti umožňuje podať konkrétnu liečbu, čím sa zvýši šanca na vyliečenie a eliminujú sa možné následky. Je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky na identifikáciu skonzumovaných húb. Ideálne je, keď pacient presne opíše, ako huba vyzerala, prinesie so sebou do nemocnice zvyšky jedla s obsahom požitej huby, prípadne pristupujeme k vyšetreniu zvratkov alebo moču.

Sú skupiny ľudí, pre ktorých predstavuje otrava hubami väčšie riziko než pre ostatných?

Akákoľvek otrava je vo všeobecnosti vždy nebezpečnejšia pre deti. Platí to aj pre otravu hubami. Riziko je vyššie taktiež v prípade starších ľudí a pacientov trpiacich viacerými ochoreniami, kde kapacity organizmu vyrovnať sa so závažným priebehom otravy už nie sú také, ako u mladých alebo zdravých jedincov. Jednotlivé huby okrem iného spôsobujú aj poškodenie konkrétneho orgánu. Napríklad muchotrávka zelená poškodzuje najmä pečeň a obličky, preto je otrava touto hubou nebezpečnejšia pre jedincov, u ktorých už predtým existovalo nejaké ochorenie pečene alebo obličiek.

Môže otrava hubami zanechať trvalé následky?

Jednoduchšie otravy, ktoré ustúpia v priebehu 2 - 3 dní, väčšinou nezanechávajú žiadne trvalé následky. Horšie je to po otrave spomínanou muchotrávkou zelenou, kedy postihnutie pečene a obličiek môže viesť až k ich trvalému poškodeniu a vyústiť v nedostatočnú funkciu orgánov po zbytok života. Tento typ otravy však môže byť aj smrteľný. Stáva sa to priemerne v 40 až 50 percentách prípadov otráv.

Ako často sa s otravou hubami stretávate v praxi? 

Ja osobne som sa stretol s podozrením na otravu hubami iba raz. Pacientovi bola podaná kompletná dostupná a odporúčaná liečba hneď v úvode vzniku ťažkostí. Následne sa podozrenie našťastie nepotvrdilo. Zvoleným postupom sme však dodržali jednu z najdôležitejších zásad pri otrave hubami - konať čo najrýchlejšie.