O nemocnici

10.10.2022

„Dobíjajme si ΄baterku΄. Vybíja sa ľahko, často a bez nášho úsilia, no dobiť ju je na nás,“ odporúča psychológ Nemocnice AGEL Košice-Šaca Mgr. Vlastimil Kolár v rozhovore pri príležitosti dnešného Svetového dňa duševného zdravia.

Kedy je dobré vyhľadať pomoc? Ako si človek môže uvedomiť, že ju potrebuje?

Sú veci, ktoré nás trápia. Hľadajú cestu, ako sa dostať na povrch. Ak naberú spád a formu, ktorá nás zamestnáva denne, naše osvedčené riešenia nezaberajú. Je čas niečo zmeniť - vyhľadať pomoc. Niekedy máme potrebu o tom rozprávať, niekedy sme emocionálne rozhodení, plačeme, kričíme alebo sa dôkladne uzavrieme. Až tak dokonale, že nereagujeme ani na to, čo by sme mali. Zmenilo sa správanie. Okolie, žiaľ, reaguje až na prejavy, ktoré sú už silne mimo normy. A kedy pomoc? Odporúčania sú dostupné aj na webe www.mentalhealth.org.uk. Ak sa ľudia viac uzatvárajú a izolujú, nezaujímajú sa o bežné veci a veci, ktoré im predtým robili radosť, menia sa im nálady, stravovanie a spánok, niekedy pôsobia viac agresívne, hovoria o sebapoškodzovaní a majú samovražedné myšlienky. Môžu sa obviňovať a cítiť sa zbytoční, majú pocit, že zlyhali, majú rany alebo jazvy na tele, nosia dlhé nohavice a tričká s dlhým rukávom aj v horúcom počasí. Môžu začať hľadať úľavu v náhradnej činnosti (káva, jedlo, piť alkohol alebo drogy).  Zmeny môžu nastať aj v ich sexuálnom živote, nenávidia samých seba, hovoria o potrebe potrestať sa a majú depresívne symptómy.

Ako pomoc vyhľadať? Na koho sa obrátiť?

Cesta, ako z tohto celého von je, že o svojich pocitoch budeme hovoriť s niekým, komu dôverujeme. Môže to byť niekto blízky z okolia, ako napríklad rodičia, učitelia, vychovávatelia, tréneri, kamaráti, ďalší príbuzní, ale aj odborník (psychológ, školský psychológ, psychiater, terapeut, lekár…) či odborník na linkách pomoci – anonymne – nonstop – bezplatne. Je naozaj dôležité získať pomoc, podporu a spoznať aj iné možnosti, zdroje a stratégie, ktoré tento „začarovaný kruh“ pomôžu prelomiť.

Čo robiť v prípade, ak môj blízky potrebuje pomoc, ale odmieta ju?

Rozprávať sa s ním. Veľa sa rozprávať. Aj o svojich pocitoch, prečo sa trápim. Ako vnímam situáciu. Kde by mohol byť, ak by ju riešil. Pomoc je tu, len po nej siahnuť. Dnes už to nie je to hanba, ani stigma. Bolí hlava, riešim... Bolí noha, riešim... Bolí duša, riešim... Je to jedna z naj... bolestí. Psychológ, psychiater sú pre ľudí a vedia pomôcť. Sú tu práve na to. Tak prečo to nevyužiť?  Doba sa mení. Pokrok nezastavíte. Sú tu napríklad mobily a iné „vymoženosti“. Sú tu aj nové liečebné metódy. Žiaľ, aj nové ľudské trápenie. A ak to nezaberá, poraďte sa s odborníkom vy a nájdete spôsob, ako svojmu blízkemu pomôcť.

Aké sú najčastejšie duševné poruchy?

U nás depresie. No problém je oveľa širší. Veľa ľudí hľadá podporu pri riešení životných situácií a východiskom z nich bez toho, aby išlo vyslovene o duševnú poruchu. Nerozumejú situácii, ľuďom, sebe a svojim reakciám. Známa je bolestivá otázka - PREČO? Nie všetko je škatuľkovateľné.

V spoločnosti prevláda zhoršenie psychického zdravia u mladých, v čom je problém?

Vždy pri zmene spoločenskej situácie sa menia aj spôsoby, ktoré pomáhali človeku prežiť a prispôsobiť sa. To, čo fungovalo doteraz, už nefunguje. Zmenila sa spoločenská paradigma. Rady rodičov a skúsenosti mladých (a ani naučené) sa nestretajú. Hľadanie nových východísk a spôsobov fungovania sa spája so spochybnením nazerania na svet a hodnoty, resp. úspešnosti v živote. Jednou z konfrontácií je napríklad: „som dosť dobrý, úspešný, prežijem, rozumiem svetu, ľuďom?“.

Nedávne udalosti (pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, inflácia, energetická kríza) negatívne vplývajú na duševné zdravie ľudí. Ako si ho ustrážiť? Existuje nejaká prevencia?

Je to séria negatívnych informácií a vecí, ktoré sú mimo ich dosah, bezmocnosť niečo zmeniť. Situácie, aké tu ešte v tejto generácii, neboli. Nedodržané osvedčené pravidlá, predpisy, zákony, ich negovanie. Pocit nerešpektovania ich práv, hodnôt. Chýbajúce kompenzačné mechanizmy a komunikácia. To všetko podmieňuje súčasný stav duševného zdravia. Žiaľ, fokus, smerovanie médií je na negatíva. V záujme duševného zdravia je vidieť pohár poloplný a nie poloprázdny. Zapájajme sa, riešme problémy. Buďme súčasťou riešení a nie trpiteľmi. Pozerajme, hľadajme pozitívne informácie, udalosti... Venujme sa záľubám. Tomu, čo nám robí radosť v živote. Dobíjajme si „baterku“. Vybíja sa ľahko a často bez nášho úsilia, no dobiť ju je na nás.