O nemocnici

9.5.2023

Na 26. apríl 2023 zranení baníci ani ich rodiny už nikdy nezabudnú. Práve v tento deň došlo v Bani Nováky pravdepodobne k zapáleniu a vyhoreniu banského plynu – metánu. Deväť ľudí utrpelo na mieste popáleniny alebo sa nadýchalo splodín horenia. Dvoch zo štyroch ťažko zranených baníkov previezli záchranárske vrtuľníky v kritickom stave aj do Nemocnice AGEL Košice-Šaca, kde boli hospitalizovaní na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. Po pár dňoch sa ich stav, našťastie, zastabilizoval a dokázali o tragédii prehovoriť.

Môžete nám povedať, ako sa aktuálne cítite? 
Lukáš (27): Dobre. Teraz mi je už dobre. Všetko sa začína hojiť. Neviem ešte dobre chodiť. Len z bodu do bodu. Vždy, keď sa postavím, by to malo byť lepšie. 
Róbert (46): Už je to lepšie. Oveľa. 

Ako si spomínate na to, čo sa stalo? Bol to bežný deň v práci a zrazu prišlo k nešťastiu?
Lukáš: Áno. Bol to normálny deň v práci. Začali sme pracovať. Stalo sa to ešte na začiatku. Bol to šok. Vznikla iskra a metán sa zapálil.
Róbert: Myslím si, že to bola skôr náhoda. Sekundová záležitosť. Zrazu len bum a všade prach a tma.

Vedeli ste, čo máte robiť? Boli ste vycvičení na také situácie?
Róbert: Odísť čo najrýchlejšie preč z pracoviska, aby sme sa tam nepodusili.

Čo nasledovalo potom? V médiách odznelo, že ste museli prejsť 2 kilometre, aby ste sa dostali do bezpečia.
Róbert: Prešli sme, koľko sa dalo a záchranári tam prišli za nami, ale už sme boli na pol ceste. Neutekali sme, kráčali sme, nevládali sme dýchať. 

Všetci vaši kolegovia dokázali prejsť po vlastných?
Róbert: Ja som bol vpredu, neviem, ako to bolo s tými vzadu. 
Lukáš: Išli po vlastných. Ja som mal najviac popálené nohy, lebo som mal krátke nohavice. 

Ako dlho trvalo, kým ste sa dostali do bezpečia?
Lukáš: Tak hodinu?

Obaja ste boli po celý čas pri vedomí?
Lukáš: Na začiatku bol šok, keď sa to stalo.
Róbert: Asi všetci boli v šoku.

Keď ste sa po prvýkrát prebrali v nemocnici, čo vám prvé napadlo? 
Lukáš: Cítil som bolesť, ja som bol zaviazaný ako múmia. Ruky, nohy, najprv som nevedel, čo sa stalo.
Róbert: Ja som mal obviazané obidve ruky a tvár. Tak som nevedel, ako som na tom, ale vyšlo to, že dobre.

Našťastie, ani jedného z vás nemuseli operovať?
Lukáš: Nie. Hojí sa to dobre. Dýchacie cesty máme v poriadku.

Čo vás teraz ešte čaká?
Lukáš: Rehabilitácia a krémovanie.

Ako ste spokojní so starostlivosťou v Nemocnici AGEL Košice-Šaca? 
Róbert: Super. 
Lukáš: Super. Sme tu od 26. apríla. 

Čo všetko ste odvtedy absolvovali? Aké vyšetrenia máte za sebou?
Róbert: Pľúcne, infúzie, preväzy...

Ste v kontakte s ostatnými kolegami?
Róbert: S tými z Bratislavy nie, iba s tými, čo boli v nemocnici v Bojniciach. Boli sme deviati, ale v rôznych chodbách.

Spomínate si na prvý telefonát s rodinou?
Lukáš: Bola to radosť.
Róbert: Báli sa, ako každá rodina. Každý bol rád, že to nie je horšie. 

Plánujete sa opäť vrátiť do bane?
Róbert: Uvidíme, keď budeme zdraví. Možno by som vošiel do bane a možno by som hneď aj ušiel von. 
Lukáš: Či sa budeme báť sfárať opäť do bane, nevieme, ťažko povedať. Vyskúšame, ale už asi nie do Novák, čakajú nás rehabilitácie a baňu za pol roka zatvárajú.
Róbert: Áno, baňa bude fungovať už iba do konca roka.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali baníkmi?
Róbert: My to máme v rodine. Môj otec bol tiež baník. Baníkom som už 23 rokov.
Lukáš: Aj my to máme v rodine, ako baník pracujem už 7 rokov. Býval som v Poľsku a na Slovensko som prišiel za prácou. Delegovali ma z poľskej firmy. Pracoval som 9 na 6. Deväť dní sme fárali, na šesť dní sme išli do Poľska.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa zamestnali inde, že už by ste neboli baníkmi?
Róbert: Nič iné nám nezostáva, keď zatvárajú baňu. Budeme si musieť niečo nájsť. Ale už v bani asi nie, nejakú ľahšiu robotu.

MUDr. Peter Lengyel, PhD.
Prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie
Nemocnica AGEL Košice-Šaca a.s.:

„Pacienti po banskom nešťastí boli u nás prijatí v ťažkom šokovom stave. Po stabilizácii stavu, odpojení od ventilácie na JIS sú preložení na oddelenie intermediárnej starostlivosti kliniky, kde sa im začína dariť aj v spontánnom hojení plôch. Postupne začínajú rehabilitovať, je predpoklad, že možno už nebude z našej strany nutný žiadny chirurgický zásah.