O nemocnici

27.7.2023

V letných mesiacoch sme aktívnejší – viac cestujeme, športujeme a lákajú nás rôzne dobrodružstvá. Aj to je dôvod, prečo lekári počas prázdnin zaznamenávajú zvýšený počet úrazov. Z dôvodu vysokých teplôt nie sú výnimkou ani kolapsy. Na to, ako to v týchto dňoch vyzerá na urgentnom príjme a čo robiť v prípade, že sa prázdninová aktivita skončí zranením, sme sa pozreli s lekármi z Nemocnice AGEL Košice-Šaca.

Od začiatku leta v šačianskej nemocnici v súvislosti s horúčavami nezaznamenali mimoriadne zvýšený počet prípadov, avšak počet pacientov sa mierne zvýšil. „Evidujeme nárast akútnych ošetrení, čo spájame skôr s dovolenkovým obdobím a zníženým počtom ambulujúcich lekárov. V súvislosti so zmenou teploty sa častejšie vyskytli gastrointestinálne ťažkosti prevažne vírusového pôvodu. Očakávame však aj pacientov s komplikáciami súvisiacimi s dehydratáciou a prehriatím. Týmto stavom sa dá predchádzať pitným režimom a režimom pobytu na slnku, respektíve zdržiavania sa v prehriatych priestoroch. Pohotovosť je nutné navštíviť v prípade, ak sa stav ani napriek pobytu v chládku a rehydratáciou nezlepšuje, pokiaľ človek nie je schopný prijímať tekutiny, respektíve pri pridružení iných akútnych zhoršení zdravotného stavu, ako sú napríklad bolesti na hrudníku, sťažené dýchanie či porucha vedomia. Zvlášť opatrní by mali byť starší pacienti, najmä tí, ktorí užívajú diuretiká (lieky zvyšujúce produkciu moču), a rodičia malých detí. Aj v ich prípade je potrebné dohliadnuť na pitný režim a pobyt na slnku,“ radí primárka Urgentného príjmu Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Katarína Hricová.

Prázdninové aktivity so sebou prinášajú zvýšený počet rôznych úrazov. S akými sa lekári v ambulanciách stretávajú najčastejšie? „Ide hlavne o končatinové úrazy, ktoré vzniknú či už pri domácich prácach alebo rekreačných aktivitách. Počas letných mesiacov sú častejšie zlomeniny v oblasti lakťa a zlomeniny kľúčnej kosti. V prípade dolnej končatiny ide hlavne o zlomeniny členka a v dôsledku tepla a následných kolapsov u starších ľudí sú v lete častejšie aj zlomeniny v oblasti krčka stehennej kosti,“ konštatuje MUDr. Tomáš Ševčík z Kliniky muskuloskeletálnej a športovej medicíny Nemocnice AGEL Košice-Šaca. Ako je možné predpokladať, častejšími návštevníkmi ambulancie urgentného príjmu sú počas prázdnin detskí pacienti. „Áno, počas leta ošetrujeme viac detských úrazov. Sú to najmä úrazy horných končatín ako následok po pádoch pri rôznych športoch a hrách,“ potvrdzuje ortopéd a dodáva, že typické sú pády z hojdačky, preliezok, zo skateboardu, kolieskových korčúľ alebo úrazy, ku ktorým dôjde na trampolíne. „V prípade, že ide o veľmi bolestivý úraz, často aj s viditeľnou deformáciou končatiny, prichádzajú pacienti hneď. Ak sú bolesti a iné príznaky (opuch, hematóm) miernejšie, často čakajú, či sa stav zlepší a prichádzajú popoludní, prípadne až na druhý deň po úraze,“ uvádza na margo najviac frekventovaných časov návštev pacientov MUDr. Ševčík. Dodáva, že na urgentnom príjme ošetria počas dňa 15 - 20 akútnych končatinových úrazov a ďalšie v  špecializovanej ortopedickej ambulancii Šport-Artro centra, kde sa už pacienti väčšinou objednajú priamo k špecialistovi, ktorý sa venuje úrazom v danej oblasti. 

Je dobré vedieť, ako v prípade vzniku poranenia postupovať, čo robiť pred cestou do nemocnice, prípadne do príchodu zdravotníkov na miesto úrazu. Ako poskytnúť prvú pomoc v konkrétnych situáciách, radí primárka Urgentného príjmu MUDr. Katarína Hricová.

Mohli by ste poradiť, čo robiť v prípade zlomenín?

Pri zlomeninách je najdôležitejšie končatinu znehybniť. Ak čakáme na záchrannú zdravotnú službu, najjednoduchšie je nechať postihnutého v relaxačnej polohe s podopretím, za minimálnej manipulácie s postihnutou časťou tela. Je to veľmi dôležité najmä pri podozrení na poranenie chrbtice, ku ktorému môže dôjsť pri rôznych pádoch a, bohužiaľ, v letnom období sa s týmto môžeme stretnúť pri skákaní do bazénov či iných vodných plôch. Platí teda, že s postihnutou časťou tela manipulujeme minimálne. Pokiaľ je to pre presun nevyhnutné, čo najlepšie zafixujeme. Hornú končatinu obyčajnou šatkou, opaskom, kusom dlhšej látky. Dolné končatiny sa najjednoduchšie znehybňujú prisunutím „zdravej“ k tej poranenej a následným zafixovaním taktiež šatkami či iným materiálom, čo máme po ruke. Je dôležité povedať, že v prednemocničnej a laickej fáze prvej pomoci nevieme, či je daná časť tela s kosťou zlomená, platí preto, že sa ku každému podozreniu radšej správame tak, akoby zlomená bola. S človekom po úraze komunikujeme, je vhodné urobiť tieň alebo, naopak, primeraný tepelný komfort. Okolostojacich môžeme poprosiť, aby privolali pomoc, zároveň požiadame, aby rešpektovali súkromie a nevytvárali pre postihnutého horšie psychické podmienky.

Ako postupovať pri úraze, ktorý sprevádza krvácanie?

Pri veľkých krvácaniach štandardne platí, že prvým úkonom by mal byť priamy tlak na ranu. Postihnutý by v žiadnom prípade nemal pri ošetrení stáť alebo sedieť. Ak je krvácanie na končatine a poranený dokáže spolupracovať, môžeme ho poprosiť, aby si na dané miesto tlačil sám a zodvihol ho nad úroveň srdca, pokým pohľadáme vhodné pomôcky. Poslúžiť nám môže čistý kus látky alebo zrolovaný obväz, ktorý vkladáme priamo do rany. Obmotaním takejto „rolky“ ďalším kusom tkaniny vytvoríme takzvaný tlakový obväz. Znovu platí, že s krvácajúcou končatinou manipulujeme čo najšetrnejšie a nakoniec ju zafixujeme. Ak krytie presakuje krvou, naložíme na neho ďalšiu vrstvu. Menšie odreniny či krvácania ošetríme aj v domácom prostredí umytím pod tečúcou vodou, môžeme použiť dostupnú dezinfekciu a leukoplast či obväz. Myslíme aj na vlastnú bezpečnosť a ak je to možné, používame rukavice, ale môžeme tiež improvizovať, napríklad pomocou čistých mikroténových vreciek.

Ako poskytnúť prvú pomoc po vytiahnutí topiaceho sa z vody?

V prípade, že sme svedkami topenia sa, mali by sme neodkladne alarmovať záchrannú zdravotnú službu, aby boli na ceste už v čase, keď je takýto človek z vody vyťahovaný. Ak sme presvedčení, že je okolie bezpečné, pristupujeme k postihnutému a zisťujeme jeho vedomie oslovením a dotykom. Keď nám odpovie a spolupracuje, necháme ho v pohodlnej polohe, najlepšie ležať na boku na zemi. V prípade, že by po prehltnutí vody postihnutý zvracal, predídeme takto vdýchnutiu obsahu žalúdka do dýchacích ciest. Zabezpečíme tepelný komfort a psychickú podporu. Ak nereaguje, postihnutého položíme na chrbát, zakloníme mu hlavu a mierne otvoríme ústa. Priblížením nášho ucha k jeho ústam a pohľadom na jeho hrudník vidíme, cítime a počujeme prípadné dýchanie. V prípade, že je dýchanie nepravidelné alebo nedostatočné, pristupujeme ku kardiopulmonálnej resuscitácii (KPR). Začíname tridsiatimi kompresiami v strede hrudníka s frekvenciou 100 – 120 za minútu a hĺbkou asi 5 - 6 cm. Ak sme trénovaní na záchranné vdychy, striedame 30 stlačení a 2 vdychy. Samozrejme, aj s ohľadom na momentálnu situáciu „umelé dýchanie“ nie je nevyhnutné a pokračovať môžeme neustálym stláčaním hrudníka. Ak je však na blízku takzvaný automatický externý defibrilátor (AED) necháme si ho doniesť a riadime sa jeho pokynmi. Je skvelé, že už aj na Slovensku sa tieto prístroje nachádzajú na viacerých miestach a ich použitie je naozaj jednoduché aj pre laikov. Resuscitujeme, pokým nás niekto nevystrieda, pokým postihnutý nezačne reagovať, napríklad spontánnym otvorením očí a pravidelným dýchaním či pohybmi končatín, do času, než príde zdravotnícka pomoc alebo do vyčerpania.