O nemocnici

4.8.2023

Poštípanie hmyzom v letnom období je pomerne častou komplikáciou pobytu v prírode či na záhrade. I keď nie stále sa to dá, je vhodné všimnúť si, o aký hmyz mohlo ísť. Téme sa venuje primárka urgentného príjmu Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Katarína Hricová.

Aby sme predišli nepríjemným situáciám, v prvom rade netreba zabúdať na správnu prevenciu - na používanie repelentov, ochranných sieťok na oknách, nechodiť naboso po tráve a taktiež je potrebné byť opatrný aj pri sladených nápojoch, ktoré si môže vychutnávať aj okrídlený návštevník. Ešte väčšie opatrenia by mal podstupovať človek, ktorý vie, že je alergický. Čo však robiť v prípade, že hmyz si nás predsa len „nájde“? Úplne prvou a najdostupnejšou prvou pomocou môže byť schladenie miesta pod tečúcu vodou, resp. priloženie studeného obkladu. „Pokiaľ vidíme z rany trčať žihadlo (poštípanie včelou), opatrne ho vyberieme. Dobrou správou je, že najčastejšie sa stretneme s poštípaním komárom alebo ovadom, po ktorých takmer nikdy nevznikajú alergické reakcie. Miesto však tak či tak môže vplyvom chemických látok v slinách sčervenať a koža sa môže zapáliť, čo je očakávanou reakciou.  Liečba takýchto poštípaní je symptomatická: studený obklad, lokálne antihistaminikum (gél) v prípade väčšieho svrbenia alebo viacerých bodnutí aj celkové antihistaminiká, niektoré v lekárni dostaneme aj bez lekárskeho predpisu,“ odporúča MUDr. Katarína Hricová, ktorá ďalej vysvetlila, že z „babských receptov“ môže dobre pôsobiť jablčný ocot či šťava z citróna. „Tieto látky by som ale opatrne používala u detí, pretože prvotne môžu na podráždenej pokožke spôsobiť štípanie, ide o kyseliny. „Babský recept“ je v podstate aj použitie chladivých obkladov. S ľadom však tiež opatrne, stretli sme sa aj s lokálnymi omrzlinami po prikladaní čistého ľadu na inak veľmi malú ranku od hmyzu,“ priblížila ďalej.

Poštípanie včelou, osou alebo sršňom môže spôsobiť alergickú reakciu, ktorá sa prejavuje väčším začervenaním, opuchom, bolestivosťou v danom mieste. Tieto lokálne reakcie sa dajú pomerne dobre zvládnuť podobnými metódami, ako boli uvedené vyššie. V prípade väčších bolestí aj s užitím analgetika, lieku proti bolesti, napríklad s obsahom paracetamolu či ibuprofenu, ktoré sú v lekárňach voľne dostupné. „Pokiaľ však dochádza k takzvanej celkovej reakcii, je nutné vyhľadať lekára. Celková reakcia sa prejavuje začervenaním aj na miestach mimo okolia vpichu, opuchom slizníc, väčším slzením či produkciou slín. V najťažších prípadoch aj opuchom slizníc dýchacieho traktu, čo môže byť až život ohrozujúci stav.  Tí, čo vedia o svojej alergii na takýto hmyz, mávajú pri sebe špeciálne perá s obsahom adrenalínu, sú lekárom poučení ako ho užívať, a po poštípaní si majú tento liek aplikovať. Tu by som zdôraznila, že pokiaľ niekto už má takýto typ alergie, mal by poučiť ľudí z okolia, ako tieto perá používať a kde ich uschovávajú, aby mu ho mohli blízki v prípade potreby podať. Pokiaľ sa ale vyvinie silná reakcia u niekoho, kto doteraz alergiu dokázanú nemal, mal by vyhľadať lekársku pomoc. Dovtedy môže užiť dostupné antihistaminiká, mal by sa čo najmenej hýbať a znovu postihnuté miesto chladiť,“ vysvetľuje primárka, ktorá zdôraznila, že veľmi veľký pozor si treba dávať na uštipnutia v oblasti hlavy, tváre, krku a najmä v ústnej dutine, aj pokiaľ človek nie je alergický, lokálny opuch môže spôsobiť komplikácie s dýchaním. 

Na území Slovenska žije jeden druh jedovatého hada, a to vretenica severná (vipera berus), ktorá je charakteristická svojou kľukatou kresbou. „Hneď na úvod spomeniem, že úmrtnosť na uhryznutie vretenicou je veľmi nízka, čo je spôsobené tým, že jeden had nie je schopný vyprodukovať dostatočné množstvo toxínov na jedno uhryznutie a časť uhryznutí ani nie je sprevádzaná vstreknutím jedu do tela. Lokálne príznaky po takomto uhryznutí sú dve krvácajúce ranky vzdialené asi 1 cm od seba, bolesť, opuch a niekedy aj čiastočná nekróza (odumretie) tkaniva v okolí rán. Medzi celkové príznaky patrí slabosť, potenie, bolesti brucha, hnačky, smäd, dýchavica, pocit chladu, nízky krvný tlak a zvýšený pulz v prípade, že dochádza k šoku,“ priblížila MUDr. Hricová. Prvá pomoc po pohryzení akýmkoľvek hadom je imobilizovať končatinu (väčšina uhryznutí je lokalizovaná na končatinách), miesto chladiť, nie však priamo, prikladaním ľadu, ale priložením čo najčistejšej látky (môže byť aj obväz naskladaný na seba v tenkej vrstve) a následne priložením studeného obkladu.  Po pohryzení hadom by sme mali vyhľadať lekársku pomoc. Aj v prípade absencie klinických symptómov sa odporúča 7-hodinová observácia dospelých a až 24 hodín u detí. „Tým sa dostávame k tomu, pre koho môže byť kontakt s vretenicou naozaj nebezpečný. Ohrozené sú malé deti, starší ľudia a chronicky chorí pacienti.  Nebezpečnejšie sú uhryznutia do oblasti hlavy, krku a trupu. Čo sa naozaj vyslovene neodporúča, je vysávanie jedu ústami (zanesenie infekcie), vyrezávanie rany (väčšie poškodenie tkanív) či použitie škrtidla, čím sa môže, paradoxne, jed lepšie vstrebávať hlbšími cievami. Na bolesť sa neodporúča ani užívanie liekov s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, pretože môžu podporiť antikoagulačný efekt jedu, zhoršiť zrážanie krvi,“ doplnila primárka urgentného príjmu Nemocnice AGEL Košice-Šaca. Prevencia pohryzenia hadom je nosenie dostatočne vysokej a pevnej obuvi v prírode, dlhé nohavice a overenie si, aké druhy hadov v danej oblasti žijú. V domácej lekárničke by sme mal mať určite aj sterilný obväz a dostupné lieky na alergiu.