O nemocnici

15.2.2024

Práca sestier z operačných sál je pre verejnosť anonymná, preto sa jej častokrát dostáva menej pozornosti, než si v skutočnosti zaslúži. Európsky deň perioperačnej ošetrovateľskej starostlivosti sestier (15. február) vyhlásený v roku 2006 Európskou asociáciou sestier z operačných sál (EORNA) je príležitosťou vyzdvihnúť ich náročnú a nezastupiteľnú prácu. Tento deň je zároveň určený na podporu maximálnej bezpečnosti pacientov na celom svete. O špecifickej práci vyžadujúcej vysoko profesionálne zručnosti, fyzickú a emocionálnu odolnosť a spôsobe, akým personál operačných sál zaisťuje bezpečnosť pacientov, sme sa zhovárali s vedúcou sestrou Operačného centra Nemocnice AGEL Košice-Šaca Mgr. Petrou Gašparovou.

Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku ako jednej z možností liečby chirurgického ochorenia pacienta a končí sa transportom a prevzatím pacienta na operačnú sálu. Každý operačný zákrok predstavuje zásah do organizmu pacienta a je spojený s určitou záťažou a rizikom vzniku závažných perioperačných a pooperačných komplikácií. Hlavnou náplňou ošetrovateľskej starostlivosti je vytvoriť podmienky pre optimálny predoperačný, perioperačný a pooperačný priebeh pacienta, čo znamená eliminovať rizikové faktory, minimalizovať operačné riziko a iniciovať prevenciu pooperačných komplikácií už v období pred operáciou.

V súvislosti s operačnými výkonmi sa pozornosť nezainteresovaných väčšinou sústreďuje najmä na lekára – operatéra. Avšak za každým úspešným chirurgickým zákrokom sa skrývajú ďalší členovia zdravotníckeho tímu, ktorých profesionálna a dôsledná práca je nenahraditeľná. Sú to sestry z operačnej sály, ktoré chránia pacienta pred telesným i psychickým poškodením, uspokojujú jeho bio-psycho-sociálne potreby, preberajú zodpovednosť za jeho bezpečie, sledujú jeho stav a vedú odbornú dokumentáciu. „Pri príchode pacienta na operačnú sálu sa ako prvá vykonáva bezpečná identifikácia pacienta slovne, podľa identifikačného náramku a zdravotnej dokumentácie,“ približuje postup Mgr. Petra Gašparová, vedúca sestra Operačného centra Nemocnice AGEL Košice-Šaca. „Nasleduje opätovná verifikácia strany operačného výkonu, ktorá je realizovaná a zaznamenaná na oddelení pred podaním premedikácie,“ dodáva. Zdravotníci využívajú Protokol transportu pacienta, kde sa okrem identifikačných údajov zaznamenáva, kedy a kým bol pripravený pacient prevezený z oddelenia na operačnú sálu a prevzatý do starostlivosti anestéziologickej sestry. Rovnakým spôsobom sa pacient po ukončení operačného výkonu odovzdáva z operačnej sály na príslušné oddelenie nemocnice. Ďalším dokumentom, ktorý slúži na ochranu pacienta, je Kontrolný list bezpečného chirurgického výkonu. „Tento záznam, kde sú opätovne kontrolované údaje pred anestéziou, operáciou a po jej ukončení, vedú anestéziológ, operatér a sestra inštrumentárka. Bezprostredne pred operáciou vykonávame takzvaný „time out“, kde sa naposledy za spoločnej účasti celého operačného tímu potvrdzuje identita pacienta, druh operačného výkonu, miesto, respektíve strana operačného výkonu, dostupnosť sterilného inštrumentária, prístrojovej techniky, dostupnosť zobrazovacej dokumentácie, profilaktické podanie antibiotík, ale aj očakávané kritické udalosti,“ vysvetľuje Petra Gašparová.

Počas operácie je vedený Intraoperačný záznam, kde sa okrem členov operačného tímu, pomocného personálu, časových údajov o príchode/odchode pacienta, začiatku/konca a druhu anestézie a začiatku/konca operačného výkonu zaznamenávajú všetky použité lieky, materiály, protézy, prístroje, inštrumentárium, počet vzoriek odoslaných na následné vyšetrenie a podobne. „Na základe týchto údajov sme schopní v prípade potreby dohľadať údaje o použitých materiáloch spätne,“ hovorí vedúca sestra a dodáva, že pri príprave pacienta na operačný výkon sa kladie dôraz na bezpečné polohovanie a fixáciu za účelom vykonania vhodnej stabilnej polohy podľa operačného výkonu.

Magistra Petra Gašparová vyštudovala Strednú zdravotnícku školu v Košiciach v odbore detská sestra a skôr ako našla uplatnenie na operačnej sále prešla rôznymi pozíciami. Ako vníma citeľný nedostatok inštrumentárok? „Študenti sa počas svojej praxe na operačné sály nedostanú. A je to škoda, pretože nemajú možnosť spoznať tento odbor a zistiť, že je to veľmi zaujímavá práca. Možno aj preto je inštrumentárok tak málo,“ myslí si. „To, že som si prešla rôznymi pracoviskami a oddeleniami mi poskytlo určitý nadhľad. Práca na operačnej sále je iná, ako v ambulancii alebo na oddelení. Prináša vypätie, preto sú tu vzťahy a vzájomná dôvera obzvlášť dôležité. Dobrá tímová práca je pri krízových situáciách nevyhnutná. Je dôležité, aby každý presne vedel, čo má robiť a tiež, čo môžeme očakávať od svojich kolegov,“ hovorí. V minulosti, keď boli operačné sály súčasťou oddelenia, mali inštrumentujúce sestry možnosť spätnej väzby s pacientmi. Teraz tvoria personál v pozadí, ktorého pacient nevidí. „Napriek tomu sa niekedy poďakovanie sprostredkovane dostane aj k nám. Príležitosť priameho kontaktu s pacientkami máme iba v prípade gynekologických sekcií, kedy môžeme zdieľať radosť rodičov z narodenia bábätka,“ opisuje vedúca sestra milú časť svojho povolania. Na otázku, čo má na ňom najradšej a čo považuje za najťažšie, odpovedá: „To, čo je na ňom najťažšie mám zároveň aj najradšej – stres. Keď sa blíži záver náročnej operácie, dostaví sa úľava a hneď je na sále aj iná atmosféra. Tieto situácie zároveň utužujú vzťahy s kolegami. Vnímať, že naša prítomnosť na sále je vítaná, dokonca niekedy tím vyslovene upokojuje, je krásny pocit.“ Podľa Petry sa praxou človek dostáva do väčšej pohody, pretože čím väčšiu istotu má pri činnostiach, ktoré robí, tým menší stres zažíva. „Tiež je dobré myslieť dopredu a predvídať kroky operatéra, aby bol priebeh operácie hladký a plynulý,“ hovorí.

Práca sestier z operačných sál vyžaduje okrem vysoko kvalifikovanej starostlivosti aj nemalú fyzickú a psychickú odolnosť. Nie vždy je človek v rovnakej kondícii, no personál na operačnej sále nemá na výber. Niektoré operačné zákroky trvajú dlhé hodiny. Inštrumentujúce sestry dlho stoja, nemôžu si urobiť prestávku podľa vlastných potrieb, či je im teplo alebo sú unavené. Je to nepochybne práca, ktorá potrebuje byť docenená, aby sestry mali motiváciu zostať vo svojom náročnom povolaní. A čo by v závere magistra Petra Gašparová odkázala mladým začínajúcim sestrám? „Nemusia mať obavy. Kto má záujem o prácu v zdravotníctve, nájde si odbor, ktorý ho osloví. Pre začínajúce sestry je veľmi dôležité, aby sa dostali do kolektívu, kde ich prijmú a pomôžu im. U nás to funguje. Na rivalitu či súperenie tu nie je priestor, pretože potrebujeme spolupracovať. Chceme, aby sa začínajúci kolegovia čo najskôr zaradili. Snažíme sa im preto odovzdať čo najviac a prácu ich dobre naučiť.“