O nemocnici

11.8.2025

Letné horúčavy dávajú ľudskému organizmu poriadne zabrať. Vysoké teploty spôsobujú zvýšené potenie, stratu tekutín a minerálov, zmeny krvného tlaku i zaťaženie srdca. Ako sa s nimi vyrovnáva zdravý organizmus a ako sú ohrození pacienti so srdcovými ochoreniami? Odborný pohľad prináša doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH, medicínska riaditeľka pre internistické odbory Nemocnice AGEL Košice-Šaca a primárka arytmologického oddelenia Kardiocentra AGEL Košice-Šaca. V rozhovore upozorňuje na varovné symptómy organizmu, opatrnosť pri užívaní niektorých liekov a účinné preventívne opatrenia.

Ako všeobecne vplývajú vysoké letné teploty na kardiovaskulárny systém zdravého človeka?

Hlavným adaptačným mechanizmom človeka na vysoké teploty prostredia je vazodilatácia, t. j. rozšírenie krvných ciev a zvýšené potenie. Cieľom tohto mechanizmu je ochladzovanie tela cez kožu, pričom ale dochádza aj k poklesu krvného tlaku. Aby telo udržalo dostatočné prekrvenie orgánov pri nižšom krvnom tlaku, srdce začína biť rýchlejšie. Zvýšená srdcová frekvencia zvyšuje nároky na srdce, a to aj u zdravých jedincov. Potením telo stráca vodu a súčasne aj minerály, predovšetkým sodík a draslík.

Prečo sú pacienti so srdcovými ochoreniami v lete ohrozenejší?

Okrem vyššie uvedených mechanizmov u pacientov so srdcovými ochoreniami musíme počítať s účinkom liekov, ktoré môžu zvýrazniť pokles tlaku krvi, dehydratáciu a stratu minerálov. Teplo a dehydratácia môžu viesť k zahusteniu krvi. Ak pacienti vykonávajú fyzickú aktivitu v horúčave, môžu si neuvedomene preťažiť srdce a zhoršiť celkový stav.

Ktoré konkrétne srdcové diagnózy sú najviac rizikové počas horúčav?

Riziku sú vystavení predovšetkým pacienti s chronickým srdcovým zlyhávaním, ischemickou chorobou srdca, pacienti s artériovou hypertenziou, poruchami srdcového rytmu a chlopňovými chybami.

Aké symptómy môžu signalizovať, že horúčava negatívne ovplyvňuje pacienta so srdcovým ochorením?

Prvým a najčastejším signálom je celková slabosť, malátnosť, zvýšená únava, zrýchlený alebo nepravidelný pulz, dýchavičnosť, prípadne bolesť na hrudníku. V krajnom prípade je to zmätenosť a zhoršený mentálny stav.

Môže dôjsť počas extrémnych teplôt k zhoršeniu stavu srdcového zlyhávania, arytmie alebo iných chronických problémov?

Áno, môžu sa zvýrazniť prejavy chronického srdcového zlyhávania, predovšetkým dýchavičnosť, opuchy dolných končatín, celková slabosť a intolerancia námahy. Zvýšené potenie a strata minerálov môžu byť spúšťacím faktorom vzniku porúch srdcového rytmu. Dehydratácia a zahustenie krvi zvyšujú riziko formovania trombov.

Ako ovplyvňuje strata tekutín a dehydratácia činnosť srdca?

Strata tekutín a dehydratácia vedie k hypovolémii. Keď je v obehu menej krvi, do orgánov a tkanív sa dostáva menej kyslíka, čo môže viesť k únave, závratom alebo mdlobám. Dá sa povedať, že dehydratácia znižuje účinnosť srdca, zvyšuje jeho záťaž a môže viesť k vážnym zdravotným problémom, najmä u starších ľudí a ťažkých kardiakov. Pravidelný príjem tekutín je preto pre udržanie správnej činnosti srdca veľmi dôležitý.

Majú pacienti počas leta upravovať svoju liečbu – napríklad dávkovanie diuretík alebo iných liekov?

Áno, v niektorých prípadoch je potrebná úprava dávky liekov, predovšetkým liekov na zníženie tlaku krvi a diuretík. Akékoľvek zmeny by sa však mali robiť až po konzultácii s lekárom.

Existujú lieky na srdce, ktoré sú v horúčavách rizikovejšie alebo si vyžadujú zvýšenú opatrnosť?

Áno, existujú lieky na srdce, ktoré si v horúčavách vyžadujú zvýšenú opatrnosť, pretože vysoké teploty môžu ovplyvniť ich účinok alebo zvyšovať riziko vedľajších účinkov. Ide predovšetkým o diuretiká, ACE inhibítory a sartany, beta-blokátory a nitráty.

Ako dôležité je konzultovať so svojím kardiológom zmenu režimu v lete?

Kardiológ vie, ktorý liek je potrebné redukovať, respektíve na prechodnú dobu aj vylúčiť z užívania a ktoré je potrebné užívať bez prerušenia, teda áno, vždy je potrebné zmenu liečby konzultovať s lekárom.

Aké preventívne opatrenia by mali pacienti s ochorením srdca dodržiavať počas horúcich dní?

Predovšetkým je to dostatočný pitný režim, najvhodnejšia je voda a nesladené vlažné čaje. Ale pacienti so závažným postihnutím srdca by mali vedieť, koľko tekutín denne môžu prijať, preto je potrebná konzultácia s lekárom. Druhým pravidlom je vyhýbanie sa pobytu na priamom slnku, fyzickú aktivitu obmedziť len na ranné a večerné hodiny. Dodržiavať pravidlá správneho vetrania, t. j. zatvorené okná so stiahnutými žalúziami počas dňa a vetranie len vo včasných ranných a nočných hodinách. Ak je to možné,  využívať klimatizáciu. Spodná časť formulára

Čo by mali robiť, ak sa aj napriek opatreniam začnú cítiť zle?

Prvým pravidlom je zaujať horizontálnu polohu, aby si jedinec v prípade kolapsu neublížil pádom. Potrebné je prijať dostatočné množstvo tekutín, najvhodnejšia je čistá, mierne chladená voda. Vhodné je ochladenie tela studenou vodou.

Môžu srdciari v lete cestovať, napríklad k moru alebo sú lepšie alternatívy?

Cestovanie nie je vylúčené, ale je potrebné dodržiavať vyššie uvedené pravidlá, predovšetkým vyhýbanie sa pobytu na priamom slnku medzi 11.00 a 17.00 hod. a pitný režim. Preto je pre pacientov s vážnejším ochorením srdca vhodnejšie cestovanie v júni alebo septembri, podľa destinácie aj v máji alebo októbri.

Ako sa vysporiadať s klimatizáciou? Môže mať negatívny dopad?

Nuž, mnohí naši pacienti používajú klimatizáciu nesprávne, čo  vedie k veľkým teplotným výkyvom. Ak sa používa správne, je jednoznačne výhodou. Klimatizácia znižuje riziko prehriatia organizmu, najmä u starších ľudí, detí či chronicky chorých pomáha udržiavať koncentráciu a pracovnú výkonnosť a zlepšuje celkový komfort.

Je rozdiel v reakcii organizmu na horúčavy medzi mladšími a staršími pacientmi so srdcovými problémami?

Áno, ten rozdiel existuje. Vo všeobecnosti mladší pacienti horúčavy znášajú lepšie. Ale rozdiel je aj v hmotnosti, keď obézni pacienti sú na tom horšie ako pacienti s normálnou hmotnosťou. Starší pacienti so srdcovými problémami sú voči horúčavám zraniteľnejší z viacerých dôvodov. Predovšetkým je to znížená termoregulácia, lebo starší pacienti sa menej potia, čo môže viesť k prehriatiu organizmu. Majú nižšiu srdcovú rezervu a elasticitu ciev, čo znižuje schopnosť srdca efektívne reagovať na zvýšenú záťaž spôsobenú horúčavami (napr. rozšírenie ciev, zvýšený prietok krvi). Vo väčšej miere užívajú lieky, ktoré môžu ovplyvňovať termoreguláciu a majú aj vyššie riziko komplikácií.

V médiách sa objavuje množstvo rád, ako sa správať počas letných horúčav. Ak by sme mali všetko vyššie povedané zhrnúť do jednoduchých praktických pokynov, ako by zneli?

Základné pravidlá sú úplne jednoduché a logické – vyhýbať sa pobytu na slnku v čase najsilnejších horúčav a dodržiavať pravidelný a správny pitný režim.