O nemocnici

27.2.2026

Michal Bekeš, jediný reprezentant Slovenska v rýchlostnom lyžovaní, sa snaží pravidelne absolvovať vyšetrenia v Kardiocentre AGEL. Rodák zo Ždiaru sa rýchlostnému lyžovaniu venuje od roku 2015. Jeho domovským strediskom je Tatranská Lomnica – Lomnické sedlo. Je držiteľom slovenského rýchlostného rekordu, na majstrovstvách sveta obsadil 7. miesto. V roku 2019 prekonal svetový rekord lyžiara na streche auta sériovej výroby. Spolupracuje na výskume a výrobe aerodynamických doplnkov so Strojníckou fakultou TUKE. Trénerom a vedúcim realizačného „mini-tímu“ je jeho manželka Veronika Bekeš Ondrášiková.

Môžete, prosím, priblížiť, čo to je rýchlostné lyžovanie a aký je rozdiel oproti klasickému zjazdu?

M.B.: Rýchlostné lyžovanie (známe aj ako Speed Skiing) je najrýchlejší nemotorizovaný šport na zemi. Je to fascinujúca disciplína, ktorá predstavuje absolútny vrchol toho, čo je možné dosiahnuť na lyžiach v zmysle čistej aerodynamiky. Zatiaľ čo klasický zjazd je o technike v oblúkoch a hľadaní ideálnej stopy pri rýchlostiach do približne 160 km/h, rýchlostné lyžovanie je o aerodynamike, kontrole extrémneho trenia a odvahe spojenej s rešpektom. Pre porovnanie so zjazdovým lyžovaním, maximálna rýchlosť dosiahnutá v speedskiingu je momentálne 255,5 km/h.

Ako prebieha vaša príprava?

M.B.: Moja príprava prebieha celoročne a prispôsobujem ju sezóne. V rýchlostnom lyžovaní platí, že na lyže nastupujeme až v decembri. Všetko smerujeme k vrcholu sezóny, ktorým sú majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú spravidla v marci. V rámci tréningu je potrebné doladiť aj najmenší detail. V období od jari do jesene pracujem na kondícii na cestnom bicykli a stabilitu si udržiavam cvičením jogy. Pomáha mi aj moja profesia, venujem sa výškovým prácam a rekonštrukciám striech. Čo sa týka techniky, materiál si pripravujem sám vo vlastnej réžii, pričom na výskume aerodynamiky, vývoji spojlerov a prilby úzko spolupracujem so Strojníckou fakultou TUKE.

Kde na Slovensku sa dá rýchlostné lyžovanie trénovať?

M.B.: Lomnické sedlo – Tatranská Lomnica je historicky najvýznamnejšie miesto pre rýchlostné lyžovanie na Slovensku. Je to najvyššie položená a najstrmšia zjazdovka u nás, čo z nej robí jediné miesto prirodzene vhodné na dosahovanie vysokých rýchlostí.

Koľko športovcov sa venuje na Slovensku rýchlostnému lyžovaniu?

M.B.: Aktuálne som na Slovensku jediný, kto sa rýchlostnému lyžovaniu venuje vrcholovo. S pokorou, ale hrdo môžem konštatovať, že patrím medzi top 7 pretekárov na svete. Svoje poznatky však veľmi rád odovzdávam mladým slovenským lyžiarom. Tento január som zorganizoval v Tatranskej Lomnici už druhý ročník pretekov SpeedSki Cup, kde si deti a mládež mohli v bezpečných podmienkach na vlastnej koži vyskúšať speedskiing. Verím, že sa raz medzi deťmi nájde talent, ktorý po mne prevezme štafetu.

Je súčasťou tréningu aj mentálny tréning a práca s koncentráciou?

M.B.: Pri rýchlostiach, ktoré atakujú hranicu 250 km/h, je hlava rovnako dôležitá ako nohy. Mentálny tréning nie je len doplnkom, ale absolútnou nevyhnutnosťou. Súčasťou tréningu je získanie kontroly nad pudom sebazáchovy. Takéto vysoké rýchlosti vníma mozog prirodzene ako život ohrozujúcu situáciu. Športovec sa musí naučiť „vypnúť“ strach a nahradiť ho extrémnym sústredením. Ak v 200 km/h zaváhate čo i len na sekundu, postoj sa rozpadne a aerodynamický odpor vás môže doslova vyhodiť z trate.

V čom sa líši výstroj rýchlostného lyžiara od výstroja pretekárov zjazdových disciplín?

M.B.: Výstroj rýchlostného lyžiara je v porovnaní s klasickým zjazdom skôr „vysokotechnologickým brnením“, než bežným športovým oblečením. Každý prvok je navrhnutý s jediným cieľom, maximálne znížiť odpor vzduchu. Súčasťou výstroja je aerodynamická prilba, aerodynamické spojlery na lýtkach, latexová kombinéza a lyže s dĺžkou 238 cm.

Aký je to pocit rútiť sa rýchlosťou vyše 220 km/h dolu zjazdovkou?

M.B.: Za mňa je to neopísateľný, nádherný pocit plný adrenalínu a slobody.

Pociťujete niekedy v živote strach?

M.B.: Strach je pre rýchlostného lyžiara prirodzený spojenec, nie nepriateľ. Ak by človek v 250 km/h necítil vôbec nič, bolo by to nebezpečné, práve rešpekt a mierny strach ma udržiavajú sústredeného v maximálnej ostražitosti.

Aké je vaše rýchlostné maximum?

M.B.: Moje osobné maximum je 248,55 km/h a chýba mi iba necelých 7 km/h do svetového rekordu, ktorý drží môj kamarát z Francúzska.

Na vašej prilbe máte obrázok srdca, môžete nám k tomu povedať viac?

M.B.: Áno, to srdce na mojej prilbe má pre mňa hlboký osobný význam. Je symbolom môjho druhého života. Dňa 7. 7. 2020 som podstúpil náročnú operáciu aneuryzmy ascendentnej aorty. Mal som to šťastie, že som bol prvým Slovákom, ktorého operovali špičkoví odborníci – prof. Pirk a prof. Sabol – revolučnou metódou PEARS, bol som 342. takto operovaný pacient na svete. Táto metóda spočíva v obalení rozšírenej aorty protézou, ktorá je pre pacienta vyrobená na mieru. V mojom živote sa až osudovo spája

špičková technológia v medicíne, ktorá mi zachránila život, a špičková technológia v športe, ktorá mi pomáha dosahovať na lyžiach rýchlosti na hranici ľudských možností. Srdce na prilbe mi pripomína, že hranice ľudských možností sú často ďalej, než si myslíme, a aj po ťažkej skúške sa pri dostatočne pevnej vôli a troche šťastia dá vrátiť späť k tomu, čo milujete.

Súvisí s tým aj vaša návšteva Kardiocentra?

M.B.: Samozrejme. Snažím sa pravidelne absolvovať vyšetrenia u prof. Sabola. V Kardiocentre AGEL v Košiciach-Šaci som absolvoval kontrolné CT vyšetrenie.

Ako vyšetrenie na fotónovom CT prebiehalo? Podľa úsmevu na fotografiách vyzeráte, že ste neboli v strese?

M.B.: Váš postreh je správny, ten úsmev bol úplne prirodzený. Musím povedať, že vyšetrenie na fotónovom CT bolo pre mňa jedným z najpríjemnejších medicínskych zážitkov. V porovnaní s bežným CT je tento prístroj rozmerovo menší, takže som nepociťoval žiadnu klaustrofóbiu ani stiesnený pocit z úzkeho priestoru. Čo ma však najviac prekvapilo, bola rýchlosť celého procesu a fakt, že vďaka vysokej citlivosti tejto technológie stačila len minimálna dávka kontrastnej látky. Je skvelé vidieť, ako moderná diagnostika napreduje a robí vyšetrenia pre nás, pacientov, oveľa komfortnejšími.

Boli lekári s výsledkom vyšetrenia spokojní?

M.B.: Všetci sme boli spokojní, pretože nič sa na mojej aorte nemení, z čoho sa nesmierne teším.

Čo vás čaká v najbližšom čase?

M.B.: Moje najbližšie kroky a celá príprava teraz smerujú k jedinému bodu. Od 12. do 19. marca 2026 ma čakajú najdôležitejšie preteky sezóny, majstrovstvá sveta. Je to podujatie, na ktoré som sa celú zimu koncentroval. Okrem súboja o medaily je pre mňa obrovskou výzvou aj samotná trať a podmienky, ktoré by mohli byť optimálne pre útok na prekonanie svetového rekordu.

Aký je váš športový a životný cieľ?

M.B.: Mojím športovým snom je pokoriť svetový rekord a byť najrýchlejším lyžiarom planéty. Je to cieľ, ku ktorému smerujem každú jednu jazdu na svahu. Životným cieľom je pre mňa jednoducho žiť kvalitný život obklopený správnymi ľuďmi. Po operácii srdca si uvedomujem, že byť najrýchlejší je úžasné, ale mať okolo seba rodinu, tím a priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť a nájsť v ich kruhu pokoj, podporu a lásku, je to najväčšie víťazstvo.