O nemocnici

4.3.2026

Prednosta Chirurgickej kliniky UPJŠ LF a Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Andrej Vzgula, PhD. sa zaradil do rebríčka TOP osobnosti medicíny 2026 časopisu Forbes. V rozhovore hovorí o svojej dlhoročnej ceste v chirurgii, pokore operatéra nevyhnutnej pred každým zákrokom, aj nepretržitom technologickom pokroku, ktorý mení podobu moderných operačných sál. Približuje plány šačianskej nemocnice v robotickej chirurgii, pričom zdôrazňuje, že za každým úspešným výkonom stojí silný a zohratý tím.

Časopis Forbes vás zaradil medzi Top osobnosti medicíny 2026. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Som presvedčený, že každý lekár sa snaží vykonávať svoju prácu čo najlepšie a čím je starší a skúsenejší, tým viac pociťuje zodpovednosť za svojho pacienta. O to viac ho poteší každé ocenenie, obzvlášť ocenenie odbornej verejnosti. Medicína je tímová práca a o chirurgii to platí dvojnásobne. Každá, aj tá najmenšia maličkosť, môže ovplyvniť výsledok práce chirurga ako v pozitívnom, tak aj negatívnom zmysle slova. Veľmi si preto vážim prácu svojich spolupracovníkov, kolegov lekárov, zdravotných sestier, nižšieho zdravotníckeho personálu ako aj všetkých členov nášho kolektívu. Za ich vysokú odbornosť a empatiu im úprimne ďakujem a symbolicky by som im všetkým chcel toto ocenenie venovať.

Aká bola vaša cesta k chirurgii? Mali ste jasnú predstavu o špecializácii už pri podávaní prihlášky na lekársku fakultu?

Zaujímavá otázka, ktorú nedostávam zďaleka prvýkrát. Odľahčene na ňu zvyknem odpovedať, že som sa hlásil na lekársku fakultu preto, lebo som chcel byť skôr chirurgom ako lekárom. Ale opäť vážne. Sníval som o tom, že raz budem chirurgom už v mladom veku. Hltal som knižky o chirurgoch a chirurgii a idealisticky som v tom povolaní videl len tie krásne a vzrušujúce momenty. Počas dlhoročnej praxe mi chirurgia ukázala aj svoje nie vždy radostné a niekedy aj veľmi smutné stránky. Napriek tomu, keby som sa mal dnes rozhodovať, kde by som chcel po ukončení štúdia na lekárskej fakulte pracovať, bola by to opäť chirurgia.

Máte za sebou 41 rokov praxe. Spomínate si ešte na svoju prvú operáciu?

Áno, spomínam si na ňu veľmi dobre. Bol som mladý chirurg a bolo to v jednej z mojich prvých pohotovostných služieb, zhodou okolností deň pred Štedrým večerom. Na kliniku bola prijatá mladá pacientka s bolesťami brucha, ktorú sme v noci operovali. Vykonal som svoju prvú operáciu – apendektómiu. Asistoval mi môj chirurgický učiteľ a v teň deň aj vedúci chirurgickej služby, prof. MUDr. Juraj Bober, CSc.

Operačná sála je váš druhý domov. Má chirurg s vašimi skúsenosťami pred nejakým zákrokom ešte mimoriadny rešpekt?

Pred každou operáciou by mal mať chirurg rešpekt. Každý, aj ten najmenší výkon si zasluhuje jeho plnú pozornosť a sústredenosť. Dlhé roky takmer denno-denného pobytu na operačnej sále a množstvo skúseností však chirurga naučia ako sa so zodpovednosťou vyrovnať. Nie, mimoriadny rešpekt nemám, mám však pokoru pred každým pacientom a jeho diagnózou, pretože chirurgia vie často prekvapiť. To ju však na druhej strane robí veľmi zaujímavou a príťažlivou. Tejto pokore sa snažím učiť aj svojich mladších kolegov a spolupracovníkov.

Ako sa zmenila chirurgia v priebehu štyroch desaťročí?

Medicína a s ňou aj chirurgia zaznamenali v posledných desaťročiach obrovský pokrok. A nie len v oblasti terapie, ale hlavne v diagnostike. Rozvoj moderných zobrazovacích metód, stále širšie využívanie počítačovej techniky, ako aj miniaturizácia a znižovanie nepríjemnej záťaže pre pacienta posunuli medicínu výrazne dopredu. V chirurgii je to jednoznačný a rokmi potvrdený trend k miniinvazivite operačných zákrokov. S výkonným optickým a kamerovým systémom a špeciálnymi inštrumentami v súčasnosti realizujeme rovnaký operačný výkon s oveľa menšou záťažou a bolestivosťou pre pacienta, než ako to bolo možné v minulosti.

Čo je pre vás aktuálne najväčšou výzvou?

Chirurgia sa v posledných rokoch vyvíja veľmi rýchlo. Mladí lekári sa na operačnej sále prakticky hneď v začiatkoch svojej praxe stretávajú so zariadeniami, systémami a inštrumentami, ku ktorým sme sa my „starší“ dostávali len postupne po rokoch praxe. Myslím si, že bude potrebné nielen veľmi pozorne sledovať pokračujúci technologický vývoj, do ktorého čoskoro veľmi intenzívne zasiahne umelá inteligencia, ale bude dôležité mať aj v budúcnosti zodpovedajúcu a nevyhnutnú prax v klasickej chirurgii realizovanej takpovediac rukami chirurga.

Vaša klinika bola prvým chirurgickým pracoviskom na východnom Slovensku, ktoré v roku 2024 zaviedlo roboticky asistované operácie. Ako sa zmenila vaša každodenná chirurgická prax po zavedení robotického systému?

Miniinvazívnu chirurgiu vykonávame v našej nemocnici už veľa rokov. Zavedenie systému robotickej chirurgie bolo preto logickým a očakávaným pokračovaním tohto vývoja. Po absolvovaní nevyhnutných školení a predpísaných certifikačných skúšok bol nábeh roboticky asistovanej operatívy na našom pracovisku bezproblémový. Nevyhnutným predpokladom bol, samozrejme, záujem akcionára dať tomuto vývoju zelenú kúpou robotického systému a podpora vedenia nemocnice pri jeho zavedení do praxe. Dôležité je tiež spomenúť, že tento systém nevyužívame len v chirurgii, ale aj ďalších odboroch, ako urológia, gynekológia a tiež kardiochirurgia, ako zatiaľ jediná na Slovensku.

Aký posun ste odvtedy zaznamenali? Zvýšil sa počet robotických operácií a rozsah realizovaných výkonov? Aké sú vaše ďalšie plány v robotickej chirurgii?

Žiadny robotický systém nerealizuje operačné výkony samostatne, ale je ovládaný a riadený chirurgom. Tak, ako sa zvyšujú skúsenosti našich chirurgov s robotickou operatívou, rozširuje sa aj spektrum operačných výkonov, skracuje sa operačná doba a zvyšuje počet výkonov. Robotické operácie vykonávame prakticky denne. Výstavba novej budovy a rozšírenie prevádzkových priestorov v najbližších dvoch rokoch nám umožnia navýšiť operačné kapacity a realizovať robotické výkony denne na dvoch operačných sálach súčasne.

Ako si udržiavate psychickú odolnosť pri vašej náročnej práci?

Ako ste správne naznačili, okrem fyzickej záťaže je chirurgia veľmi náročná aj na psychickú odolnosť. Súčasťou našej práce sú tiež sklamania a občas aj neúspechy. Je dôležité sa z nich poučiť, ale nenechať sa nimi takpovediac psychicky zdeptať. Radosť z úspechu, ale ani sklamanie by nemali trvať dlho, lebo každý ďalší pacient si vyžaduje našu plnú sústredenosť a pripravenosť. Vo voľnom čase sa snažím relaxovať prechádzkami v prírode a v posledných rokoch mi veľmi účinne dobíjajú batérie aj moje štyri vnúčatá.

Akú radu by ste dali mladým začínajúcim chirurgom?

Chirurgom sa lekár nestane za rok, ani za päť rokov. Mladým chirurgom by som poradil, aby mali veľa entuziazmu, výdrže a trpezlivosti. Čím viac času chirurgii venujú, čím viac vidia na operačnej sále alebo ambulancii, tým viac skúsenosti získajú a tým skôr sa im podarí zvládnuť aj náročné operačné výkony. Pre začínajúceho chirurga je dôležité aj to, na aké pracovisko a do akého kolektívu sa dostane. Pomoc starších a skúsenejších kolegov a ich ochota odovzdávať skúsenosti, je pre každého mladého lekára veľmi dôležitá. Aj keď chirurg nepochybne potrebuje mať výborné teoretické vedomosti a znalosti, operačné zručnosti a chirurgickú prax získa len dlhoročným pobytom na operačnej sále.