O nemocnici

 „V prípade žien, ktoré trpia cystickou fibrózou, je ojedinelé, ak otehotnejú prirodzene, skôr sa im to podarí vďaka umelému oplodneniu, pretože hustý hlien je všade v tele, aj na krčku maternice aj vajcovodoch. Proces umelého oplodnenia sme kvôli mojim zdravotným výkyvom museli prerušiť dvakrát. Napokon to, našťastie, vyšlo. Čo sa týka cystickej fibrózy, od 4. mesiaca tehotenstva mi začalo stúpať CRP, čo signalizovalo, že  mám v tele zápal. Lekárka mi vysvetlila, že pre moje telo je „záťaž“ starať sa už len samé o seba a teraz fungovalo za dvoch, dostala som preto antibiotiká. Bez nich som kašľala, nevedela som dýchať, ani spávať, doslova som chrapčala, po nasadení liečby sa môj stav upravil,“ priblížila šťastná mamička Marcela, ktorá okrem iného bojuje aj so špecifickým diabetom, a preto si pichá inzulín. „O bábätko sme sa snažili 6 rokov a aj po otehotnení mi cukrovka robila stále problémy. Diabetologička mi povedala, že počas prvého trimestra mi môže klesať cukor, no nízke hodnoty, okolo 2 – 3, som mala až päť mesiacov. Neustále som si musela merať cukor a mať po ruke džús. Naopak, pred pôrodom mi začal cukor stúpať, nemohla som jesť pečivo, na raňajky som mala stále to isté: orechy a vločky,“ povedala mladá mamička, ktorá napriek viacerým komplikáciám so zápalom, cukrovkou a hematómom na placente považuje priebeh svojho tehotenstva za zvládnuteľný.  

Predčasný pôrod

Marcela bola na rizikovom tehotenstve od 30. týždňa a na poslednej kontrole, v 35. týždni, jej odtiekla hlienová zátka. Vtedy ju ovládol stres. „Manžel ani nestihol prísť. Veľmi som sa bála podania spinálu, nakoniec sme to zvládli. Personál bol úžasný, bolelo ma to len o niečo viac, ako bežná injekcia. Ťažkosti mi ale spôsobovalo mravčenie v nohách, až po hrudník. Nevedela som kašľať, mala som pocit, že sa mi nehýbu pľúca a potrebovala som sa predýchať, aby som sa upokojila. Samotný pôrod bol rýchly. Moja prvá reakcia bola – prečo bábätko neplače a je tichúčko? Bola som nešťastná, Rastíka odviezli na JIS s podozrením na hypoglykémiu, ktorá sa aj potvrdila,“ zaspomínala si čerstvá mamička. Napokon všetko dobre dopadlo a synov zdravotný stav sa polepšil. „Bábätko je v poriadku, len je menšie. Rastík sa narodil 23. 1. 2022 o 11:30 hod., čiže o 4 a pol týždňa skôr, s mierami 2680 gramov a 45 centimetrov,“ uviedla hrdo maminka.

Marcela, hoci celé tehotenstvo zvládala statočne, sa otvorene priznáva, že v živote sa necítila horšie, ako krátko po samotnom pôrode. Keď totiž začala kašľať, mala pocit, že jej ide všetko roztrhnúť.  „Pôrod som mala pokrytý antibiotikami, aby som zvládla rekonvalescenciu. Všetci mi vyšli v ústrety, aj keď ma bolela hlava a zvonilo mi v ušiach, pekne sa o nás starali. S manželom sme radi, že sme si vybrali práve Nemocnicu AGEL Košice-Šaca. Je to tu krásne zariadené, s veľmi dobrým personálom. Človek ani nemá pocit, že je v nemocnici. Docent MUDr. Erik Dosedla, Ph.D., MBA tu bol stále pre nás, aj pred pôrodom, z odborného hľadiska nás mal celý čas pod kontrolou,“ pochvaľuje si vďačne Marcela, ktorá raz až dvakrát do roka absolvuje 14-dňové preliečenie na pľúcnom. V súčasnosti jej dáva nádej terapia CF modulátorov, a preto verí, že sa jej stav zlepší.