O nemocnici

16.8.2022

Strava je dôležitým aspektom vplývajúcim na zdravie. Nie nadarmo sa hovorí, že jedlo môže byť liekom, ale tiež jedom. Na zloženie jedálnička má vplyv aj ročné obdobie. Aktuálne počasie si žiada odľahčenie a úpravu stravy. Ktoré potraviny je vhodné konzumovať, akým jedlám je lepšie sa vyhnúť a čím je pre organizmus prospešný pôst? Na otázky odpovedá nutričná terapeutka Nemocnice AGEL Košice-Šaca Jana Parnicová.

Aká strava je pre organizmus vhodná v letných mesiacoch? Čo je dobré jesť v čase mimoriadnych horúčav?

V teplých letných mesiacoch je dôležité klásť dôraz najmä na to, aby bola strava ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, nakoľko v lete si organizmus nepotrebuje vytvárať toľko tepla ako v zime. Zároveň však má byť strava svojím zložením vyvážená a obsahovať dostatok dôležitých makro a mikro nutrientov i antioxidantov.  Naopak, menej by sme mali konzumovať ťažko stráviteľné a mastné jedlá, ktoré obsahujú najmä nasýtené tuky a tiež jednoduché cukry (cukrovinky, sladkosti). Klasické smotanové zmrzliny s vysokým obsahom cukru je vhodné nahradiť kvalitnými druhmi zmrzlín bez aróm a syntetických farbív a čerstvými sorbetmi, ktoré sa vyrábajú z ovocia alebo ovocnej šťavy. V rámci tepelnej úpravy potravín uprednostňujeme varenie, dusenie, pečenie a grilovanie pred vyprážaním a fritovaním vo veľkom množstve tuku. Grilovať treba rozumne. Dôležité je jedlá nepripáliť, vhodné je použiť špeciálnu podložku na grilovanie, ktorá zabráni tomu, aby tuk z grilovaného jedla kvapkal na uhlíky, čím sa zabráni tvorbe škodlivých látok.

Ako je to s ovocím, zeleninou a pitnou vodou?

Základom stravy počas horúcich letných dní by mala byť predovšetkým zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, kyslomliečne výrobky, ryby, hydina či strukoviny. Čo sa týka ovocia a zeleniny, snažíme sa vyberať si čo najviac z ponuky sezónneho ovocia a zeleniny, ktoré nášmu telu dodajú okrem nutričnej zložky (vitamíny, minerálne látky, enzýmy) aj tekutiny a telu prospešnú  vlákninu. Vplyvom vysokých teplôt a poteniu dochádza k zvýšeným stratám vody a súčasne aj minerálov z organizmu, preto je dôležité tieto straty nahrádzať správnym pitným režimom. Ten má pozostávať predovšetkým z pitnej vody, minerálnych vôd, ovocných alebo bylinkových čajov a ovocných štiav. Pokiaľ vám čistá voda nechutí, pridajte si do nej čerstvé ovocie a lístky čerstvej mäty alebo medovky. Kombinácie ovocia a byliniek sú rôzne, závisí od preferovanej chute. Výborná je aj čerstvá uhorka s lístkami bazalky. Z ovocia si okrem citrusov (citrón, limetka, pomaranč, grep) môžeme do vody pridať aj jahody, ktoré majú vysoký obsah vitamínu C či čučoriedky.

Vďaka ktorým potravinám sa budeme cítiť ľahko a sviežo? Ktoré jedlá je naopak vhodné z jedálnička v lete vylúčiť?

Medzi potraviny vďaka, ktorým sa budete cítiť ľahko a sviežo patrí napríklad uhorka a cuketa. Obsahujú totiž veľké množstvo vody, vitamínov a minerálov. Uhorky prispievajú k lepšiemu tráveniu a cuketa s obsahom vlákniny zvyšuje peristaltiku čriev a predchádza vzniku zápchy. Melón dodá telu okrem vody aj lykopén, ktorý je výborný ako prevencia srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Množstvo lykopénu v paradajkách sa zvýši ich krátkou tepelnou úpravou. Osvieženie telu dodá aj smoothie pripravené z čerstvej zeleniny a ovocia obohatené o rôzne druhy semienok. Jeho príprava je jednoduchá a rýchla, má ľahkú stráviteľnosť a vysoký obsah vlákniny.  

Čo by ste odporučili jesť ľuďom, ktorí sa chcú stravovať zdravo, ale neobľubujú zeleninové šaláty?

Zdravou náhradou zeleninových šalátov môže byť  grilovaná zelenina. Napríklad cuketa, baklažán, cvikla, kukurica a kápia v kombinácii  s celozrnnou ryžou, pšenom, quinoou, bulgurom alebo kuskusom. Výborné sú cestovinové šaláty, šaláty z celozrnnej ryže, so šošovicou beluga alebo s červenou šošovicou. K šalátom si ľahko pripravíme domáci dresing z kyslej smotany alebo bieleho jogurtu, ktorý môžeme dochutiť rôznymi bylinkami či cesnakom.

Odporúčate zo zdravotného hľadiska realizovať z času na čas pôst ? Ak áno, ako často a v akej forme?

Na začiatok je potrebné zdôrazniť a je nutné rozlíšiť pôst od hladovania. Dlhodobé hladovanie,  ktoré neprebieha pod lekárskym dohľadom môže viesť k vzniku rôznych zdravotných komplikácii, v niektorých prípadoch môže dokonca ohroziť ľudský život. Preto je potrebné nebrať pôst ako hladovanie. Pôst znamená dobrovoľné zrieknutie sa určitých druhov potravín či jedla. Ide o  striedme stravovanie, ktoré obsahuje ľahkú a pestrú stravu. Takáto striedmosť v jedle napomáha budovať a posilňovať zdravú imunitu. V rámci pôstu sú vylúčené určité druhy potravín, ako je napríklad alkohol, mäso a mäsové výrobky, vyprážané jedlá a sladkosti. Naopak, do jedálneho lístka zaraďujeme ovocie, zeleninu, strukoviny, zemiaky a ryžu. Aj tu je dôležitý správny pitný režim a zamedzenie maškrtenia medzi hlavnými jedlami. K pôstu ako celku by sme mali zaradiť aj primeranú fyzickú aktivitu, napríklad cvičenie v podobe jogy či pravidelnú chôdzu. Držanie pôstu je zdraviu prospešné, nakoľko sa vďaka nemu zlepšuje trávenie, zrýchľuje látková premena, dochádza k úbytku hmotnosti, zvyšuje sa imunita, dochádza k zlepšeniu nálady a človek je menej unavený. 

Držať pôst sa odporúča väčšinou na jar. Ak sme to nestihli, je vhodné ho zrealizovať v lete, kedy je chuť do jedla o niečo nižšia? 

Leto je ideálnym obdobím, kedy sa s pôstom začína oveľa ľahšie. Je to z dôvodu, že počas horúcich letných dní nemáme chuť na ťažko stráviteľné jedlá, ale naopak, siahame po čerstvom ovocí, zelenine a pokrmoch, ktoré naše telo osviežia, majú ľahkú stráviteľnosť a nízku energetickú hodnotu. Základom pôstu je najmä príjem ľahko stráviteľnej, pestrej a nutrične vyváženej stravy s vysokým podielom čerstvej zeleniny a ovocia, ktorého je v letnom období  v našich záhradách dostatok.